„Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.“ (Jon 1:2)
Jedno z najväčších duchovných prebudení v dejinách ľudstva zachvátilo jedno z najhorších miest vôbec, mesto Ninive.
Ľudia v Ninive boli takí zlí, že fakticky smrdeli až do neba. Prvá kapitola Jonáša nám hovorí: „Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.“ (verše 1 – 2)
Slovné spojenie „ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa,“ by sme mohli preložiť takto: „Ich zloba dosiahla najvyšší stupeň.“
Krutosť Ninivčanov bola legendárna. Historické záznamy obsahujú názorné opisy toho, ako zaobchádzali so svojimi zajatcami. Keď Ninivčania vyplienili mesto, zaživa upálili deti, mučili dospelých, a dokonca sťahovali ľudí z kože a ich kožu vešali na steny. Z lebiek tých, ktorým sťali hlavy, stavali pomníky.
Je nám jasné, prečo mesto smrdelo až do neba.
Ninive bolo hlavným mestom Asýrie, vtedajšej veľmoci. Asýria mala najsilnejšiu vojenskú moc a v podstate vládla svetu dvesto rokov. Situácia sa však mala zmeniť. Ninive a Asýriu mala predbehnúť silnejšia armáda. Dni tohto národa boli v podstate spočítané.
Dni každého národa sú spočítané. Vieme to aj z historického hľadiska. Každý národ má chvíľu, keď sa zrodí, a chvíľu, keď zomrie – alebo sa dramaticky zmenší. A to platí aj pre nás.
Vieme, že prichádza súd. Je to len otázka času. Modlime sa teda, aby Boh poslal nášmu národu ešte aspoň jedno duchovné prebudenie, než príde súd. Ak Boh dokázal priniesť mocné prebudenie v Ninive, potom by určite mohol urobiť to isté aj pre našu krajinu.