„Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ (Ef 5:15-16 )
Ježišovi nasledovníci v prvom storočí nikdy nezažili nudný deň. Zdá sa totiž, že kamkoľvek Pavol prišiel, tam došlo buď k obráteniu, alebo k výtržnostiam.
Prvá cirkev nemala k dispozícii moderné technológie. Napriek tomu títo veriaci za pomerne krátky čas zmenili svoj svet. Prenikli do kultúry.
Tertulián, kresťanský vodca a súčasník týchto prvých Kristových nasledovníkov, o cirkvi povedal: „Vznikli sme len nedávno a zaplnili sme medzi vami každé miesto – mestá, ostrovy, pevnosti, mestečká, trhoviská, samotný tábor, kmene, spoločnosti, palác, senát, fórum –, nezanechali sme vám nič okrem chrámov vašich bohov.“
Poukazoval na skutočnosť, že cirkev prenikla do všetkého. Dokonca aj v cisárovom paláci boli kresťania. To je to, čo dnes potrebujeme. Potrebujeme, aby kresťania vyšli von a niečo zmenili. Potrebujeme kresťanov, ktorí sa venujú umeniu, nakrúcajú skvelé filmy a vytvárajú grafický dizajn. Potrebujeme kresťanov na vrcholných miestach, pretože Biblia hovorí, že keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje (pozri Príslovia 29:2).
Potrebujeme kresťanských lekárov, právnikov a podnikateľov. Potrebujeme veriacich, aby v dnešnej kultúre svietili svojím svetlom.
Náboženskí vodcovia v Solúne sa o Pavlovi a Sílasovi vyjadrili takto: „Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem“ (Sk 17:6).
G. Campbell Morgan povedal: „Organizované kresťanstvo, ktoré nevyvoláva rozruch, je mŕtve.“
Veriaci v prvom storočí robili rozruch, pretože chápali, že Boh ich povolal, aby plnili svoju úlohu. Riskovali. Opustili svoju komfortnú zónu. V Knihe Skutky apoštolov vidíme ich nebojácne kázanie, modlitbu plnú očakávania a ochotu poslúchať Boha.
Veriaci 21. storočia by mali žiť ako veriaci 1. storočia a ovplyvňovať svoju kultúru. Mali by sme niečo zmeniť. Mali by sme prevrátiť náš svet naruby.