Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Nepožiadaš dom svojho blížneho! Nepožiadaš ženu svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani jeho vola, ani jeho osla, ani nič, čo patrí tvojmu blížnemu.“ Druhá kniha Mojžišova 20:17

Tieto dve prikázania – deviate a desiate – nie sú opakovaním predošlých. Nachádza sa tu niečo úplne nové: Nepožiadaš – nebudeš túžiť!

Nebudeš mať chuť k hriechu! Nebudeš si želať hriech!

Aj keď nenasledujeme svoje zlé náklonnosti tak, aby sa stali zjavnými skutkami, mať tieto žiadosti a túžby je hriech.

Deviate a desiate prikázanie vyžadujú dokonalosť a bezhriešnosť. Môžeme povedať, že to požadujú z negatívneho pohľadu, tak ako láska požaduje dokonalosť z pozitívneho pohľadu:

„Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého.“ (Mt 22:37-39)

Pán Ježiš hovorí, že celý zákon spočíva v týchto dvoch prikázaniach. Podobne aj Pavel jasne ukazuje, že ten, kto túži po hriechu, už stojí pred Bohom ako hriešnik. (R 7)

Svätý Boží zákon totiž vyžaduje dokonalého a bezhriešneho človeka. Je nebezpečné zahodiť túto požiadavku! Vtedy prekrúcame správne hodnotenie nášho života a vedie to k tomu, že klameme samých seba.

Ale ak necháme platiť Božie prikázania, uvidíme, čo si o nás myslí Boh.

Boh sa nás nepýta, či s Ním v tomto súhlasíme! On súdi náš život podľa zákona, ktorý nám dal vo svojom Slove. Každý jeden človek, ktorý sa neobráti a nebude ospravedlnený pred Bohom vierou v Pána Ježiša Krista, bude nútený v deň súdu zaplatiť Bohu účet za svoj život. Miera, ktorú Boh používa, je zákon, ktorý nám On sám dal.