„Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.“ Evanjelium podľa Lukáša 16:9
Tieto slová sú vybraté z Ježišovho podobenstva o nespravodlivom šafárovi.
Učenie, ktoré nám Pán Ježiš podáva v tomto podobenstve, hovorí, že my, deti svetla, sa máme čo učiť aj od detí tohto sveta. V určitom smere sa zdá, že sú opatrnejší ako deti svetla, pretože myslia na svoju budúcnosť a pokúšajú sa zabezpečiť si ju.
To isté by sme mali robiť aj my, deti svetla. Mali by sme žiť s myšlienkami na budúcnosť. Budúcnosť, to nie je náš pozemský život v nastávajúcich rokoch, ale dokonalé Božie kráľovstvo, náš život vo večnosti.
Ako kresťania by sme mali mať večnosť stále pred očami.
Pán Ježiš hovorí, že máme používať svoje peniaze, nespravodlivú mamonu na to, aby boli ľudia spasení, a mohli sme sa s nimi stretnúť v nebi.
Svojimi peniazmi môžeme my kresťania podporovať misionárov a kazateľov. Títo ľudia v duchovnom zmysle zamieňajú peniaze na spasenie duší.
Pán Ježiš dáva veľký dôraz na to, ako Jeho veriaci používajú peniaze. Vystríha ich pred zhromažďovaním pokladov tu na zemi. Vtedy sa naše srdce pripúta k pozemským veciam a ženieme sa do zatratenia.
Ale ak si zhromažďujeme poklady v nebi, aj naše srdce je zamerané na nebo.
O tých, ktorí zozbierali zbierku na pomoc biednym v Jeruzaleme, apoštol Pavel hovorí: „Samých seba oddali predovšetkým Pánovi a z vôle Božej potom aj nám.“ (2K 8:5)
Toto je pre nás príkladom. Máme sa oddať Pánovi a potom tým, ktorí potrebujú našu pomoc.
Pomysli na to, aké je to dôležité, keď používame svoje peniaze tak, aby iní mohli byť spasení!
Ak ich budeme takto používať, bude nás Pán s radosťou čakať vo večných príbytkoch v nebesiach.