„Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ Žalm 73:25
Nič z toho, čo vlastníš na zemi, si nebudeš môcť nechať. Je to pravda, od ktorej mnohí ľudia utekajú. To však znamená utekať od reality. No jedného dňa ich táto pravda dobehne, ako to bolo aj v prípade bohatého roľníka. „Ale Boh mu povedal: ,Blázon! Ešte tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?`“ (L 12: 20)
Jedného dňa naša sila ochabne, na dvere zaklope choroba a deň nášho odchodu sa priblíži. Jedného dňa zostanú ostatní na zemi, zatiaľ čo teba budú pochovávať.
Všetko je pre nás ako pôžička. V našich rukách nezostane nič.
Bieda a problémy niektorým kresťanom túto skutočnosť pripomínajú špecifickým spôsobom. Jedným z nich bol Asáf. Celý deň bol v súžení, každé ráno prinášalo nové tresty a nedokázal porozumieť trápeniu, cez ktoré prechádzal.
To sa však zmenilo, keď v jeho srdci ožila perspektíva večnosti. V jej svetle sa všetko ostatné zmenšilo na niečo nepodstatné. Už preňho nebolo dôležité, aby pochopil Boha. Stačila mu istota, že Ho má v nebi.
Ak veríš v Ježiša, žije pre teba v nebi ako tvoj Spasiteľ a Vykupiteľ. Keď zhrešíš, zjaví sa pred Bohom ako tvoja spravodlivosť. Nezaslúžiš si slávu neba. Napriek tomu ti ju Ježiš kúpil svojou krvou. Preto Mu veľmi záleží na tom, aby si mal, ktoré Ho tak veľa stáli podiel na pokladoch večnosti.
Predstav si, že máš v nebi Toho, kto zaplatil cenu za spasenie. Môžeš teda pochybovať, či ti Boh dá nebeskú slávu?
Nemáš na to žiadny dôvod. Baránkovou krvou si bol vykúpený pre Boha. Vzkriesený Ježiš je Božie „áno“ na tvoju spásu. A kde Ho máš? Máš Ho v nebi pred Božou tvárou.
Ostáva ti už iba povedať: „A keď som s tebou, netúžim po zemi.“