Zamyslenia

Neviete, čo bude zajtra – 10. november

10. novembra 2025

„… neviete, čo bude zajtra.“ (Jk 4:14)

V dedinskej tanečnej sále bola Lina najrozpustilejšia. Tancovala, smiala sa, neprestajne žartovala a veľký kruh mládencov okolo nej sa smial jej rozpustilým rečiam. Po tanci sa Lina postavila k oknu, aby sa trocha ochladila vo večernom vánku. Tu ticho prechádzal vážny muž, ktorému pred niekoľkými dňami zverili smutný úrad hrobára. Lina v rozpustilosti zvolala: „Hej, hrobár! Ešte si nikomu nekopal hrob! Chcem byť prvá!“ Všetci sa zdesili nad týmito hroznými slovami, ale Lina sa smiala, oči jej iskrili, ružové líca sa leskli zdravím a životom.

O niekoľko dní dostala zápal pľúc a nový hrobár jej skutočne vykopal prvý hrob.

Daj pozor aj dnes na svoje slová!

Ach, ty srdce choré, smutné, dokiaľže sa klamať chceš?
Že je v svete všetko márnosť, však to dávno dobre vieš.
Čuj, jak z výšin volá hlas:„Vráť sa dieťa, nemar čas!“
Tak, čo mu odpovieš? Pôjdeš a či zhynieš?

PS 349, 4

MUDr. Viera Roháčková

Pani doktorka Roháčková bola dcérou prof. Jozefa Roháčeka (1877-1962), prekladateľa Biblie. Doma bola pani doktorka vedená k láske k Biblii, Božiemu Slovu. Bola mimoriadne nadanou a obľúbenou detskou lekárkou. Keď sa v roku 1957 zhoršil jej zdravotný stav, musela odísť na invalidný dôchodok. Medzi kresťanmi po celom Slovensku kolovali jej preklady písané a rozmnožované na písacom stroji, zvané samizdaty. Boli ako čerstvý chlieb a zaháňali duchovný hlad. Písala aj vlastné zamyslenia k biblickým textom, duchovné úvahy k Vianociam a Veľkej noci a posielala ich svojim známym na Slovensku i do cudziny.

← Zápas o zachovanie viery – 9. novemberCesty utrpenia – 11. november →

Môže sa vám páčiť aj:

Duch – 2. apríl

Živá prítomnosť – 1. jún

Zaobchádzanie s cudzím majetkom – 31. marec

MUDr. Viera Roháčková

Pani doktorka Roháčková bola dcérou prof. Jozefa Roháčeka (1877-1962), prekladateľa Biblie. Doma bola pani doktorka vedená k láske k Biblii, Božiemu Slovu. Bola mimoriadne nadanou a obľúbenou detskou lekárkou. Keď sa v roku 1957 zhoršil jej zdravotný stav, musela odísť na invalidný dôchodok. Medzi kresťanmi po celom Slovensku kolovali jej preklady písané a rozmnožované na písacom stroji, zvané samizdaty. Boli ako čerstvý chlieb a zaháňali duchovný hlad. Písala aj vlastné zamyslenia k biblickým textom, duchovné úvahy k Vianociam a Veľkej noci a posielala ich svojim známym na Slovensku i do cudziny.

Stlačením tlačidla "prihlásiť sa" vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním vašich osobných údajov podľa platnej legislatívy.

Zamyslenia do mobilu

Naše každodenné zamyslenia môžete priamo dostávať aj do vašich aplikáciíí na mobilných zariadeniach. Stačí sa prihlásiť na odber v konkrétnej aplikácii.