„A ešte iný povedal: Pôjdem za Tebou, Pane, ale dovoľ mi najprv rozlúčiť sa s domácimi.“ Lk 9:61
Niektoré reštaurácie ponúkajú dezertné menu, iné lákajú táckou s dezertmi, ktorú prinesú ku stolu. Pri jednej takejto príležitosti som povedal spolustolovníkom: „Dajme si zákusok, lebo zajtra začínam diétu.“
Všetci pri stole sa vtedy začali smiať. Keď som sa opýtal prečo, odpovedali: „Hovoríš to vždy, keď si objednávaš dezert.“ Neuvedomoval som si to, ale vyhováral som sa tak, že si dávam dezert.
V Lukášovom evanjeliu čítame, že niekto raz povedal Ježišovi: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“ (Lk 9:61 – Ekum. preklad) Na prvý pohľad to nevyzerá byť nerozumná požiadavka. Napokon čo je zlé na rozlúčke s rodinou a priateľmi?
Ježiš vedel, že srdce tohto človeka nie je v poriadku. Bol Boh, videl do vnútra človeka. Vedel, že nie je bezvýhradne verný. Ježiš hovoril: „Je čas, aby si sa rozhodol.“
Koreň problému je v tomto vyhlásení: „Pane, budem Ťa nasledovať, ale …“ Tento človek nechcel naozaj nasledovať Pána.
Ak je Ježiš naozaj Pánom nášho života, potom Ho budeme nasledovať. Neexistuje žiadne „ak“ ani „ale“.
Tento človek vlastne vravel: „Nechcem mať doma problémy. Nechcem problém s rodinou. Potrebujem na istý čas odísť a rozlúčiť sa. Jednoducho nechcem žiaden konflikt.“
Toto musíš zvážiť: buď budeš mať konflikt s Bohom a pokoj s ľuďmi alebo pokoj s Bohom a konflikt s ľuďmi.
Ak úplne odovzdane nasleduješ Ježiša Krista, potom budeš mať trenice s niektorými členmi rodiny a priateľmi, hlavne s tými, ktorí nechcú nasledovať Ježiša Krista.