Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“ Druhá kniha Mojžišova 20:16

V tomto prikázaní ochraňuje Boh naše meno a povesť.

V širšom ponímaní môžeme povedať, že všetka lož a nepravdivá reč sú hriechom proti ôsmemu prikázaniu. Jednoducho preložené, nebudeš klamať!

Avšak je jasné, že najviac sa toto prikázanie týka nepravdivých rečí a klamstiev o našom blížnom, ktoré mu kazia povesť, alebo inak mu škodia.

Je ľahké hovoriť zle a ponižujúco o iných. Ako keby vtedy človek rástol vo svojej vlastnej sebaistote, sebadôvere a cítil sa lepší ako iní.

„Slová ohovárača sú ako lahôdky, zostupujú až do útrob tela.“ (Pr 18:8) Ohováranie ničí človeka zvnútra.

Zvlášť nepekné a hriešne je to vtedy, keď človek niečo o človekovi vie a rozširuje to. Týka sa to aj toho, keď vieme o človekovi niečo dobré, ale radšej to iným nepovieme.

Ochrana dobrého mena a povesti človeka patrí k ôsmemu prikázaniu. Radšej berme všetko v dobrom zmysle. Musíme spraviť všetko, čo je v našich silách, aby sme zastavili zlé reči a ohovárania. Nesmieme im ľahko veriť, často sú nepravdivé. A už vôbec by sme ich nemali rozširovať.

Bohu veľmi záleží na našom mene a povesti! On sleduje podrobne všetko, čo o sebe navzájom hovoríme. A On nás uisťuje: „Falošný svedok neostane bez trestu, a ten, kto dýcha lžou, sa nezachráni.“ (Pr 19:5)

A naopak, na toho, kto je mierny vo svojom súdení iných, ale prísny voči sebe, prichádza veľké požehnanie.

„Láskavé reči sú plástom medu, sladkosťou pre dušu, zdravím pre kosti.“ (Pr 16:24)

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.