Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… ktorý odplatí jednému každému podľa jeho skutkov…“ (R 2:6)

Klampiar pracoval na kostolnej veži. Pošmykol sa a letel dolu. V zúfalstve skríkol: „Bože, pomôž mi!“ Boh počul, vložil mu do srdca, aby sa chytil lešenia, a tak sa zachránil. Nebol vďačný, ale záchranu pripisoval sebe a chválil sa: „Človek musí vedieť, ako má padnúť.“ Boh s ním mal trpezlivosť a čakal, aby urobil pokánie.

Raz v krčme, kam chodieval, sa zase chválil, ako skákal z tej veže. Vtom sa oprel o stoličku, ktorá povolila a on padol na zem. Niektorí si mysleli, že žartuje. Ale on už nevstal a odišiel vydať počet Sudcovi, ktorému nebol za záchranu vďačný.

Všetko je Božia milosť, nemáš sa čím chváliť, ale máš byť vďačný!
Kam ty zájdeš, duša v hriechoch zblúdilá?
Kde sa nájdeš, až zemského žitia posledná hodina navždy odbila?

PS 24, 1