„Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti.“Evanjelium podľa Jána 12:3
Znelo to tak duchovne. Judáš povedal: „Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným?“ (J12:5)
Takto Judáš skritizoval Máriin zbožný skutok. Všetko jasne smerovalo k vyvrcholeniu Ježišovej služby. Dostal sa do mnohých konfrontácií s náboženskými vodcami a oni ho chceli zabiť.
Ježiš o tom vedel. Vedel, že je na ceste na Kalváriu. Preto sa rozhodol stráviť večer so svojimi učeníkmi v dome Šimona Malomocného. Pridali sa k nim Jeho blízki priatelia Mária, Marta a čerstvo vzkriesený Lazar.
Ako boli spolu, Mária sa cítila hlboko pohnutá urobiť niečo úplne neočakávané. Vzala krčah drahej výraznej voňavky a vyliala ju na Ježišove nohy. Potom mu ich poutierala svojim vlasmi.
Ostatným učeníkom sa jej skutok zdal márnivý. Pravdepodobne si mysleli: „Ten Judáš! Je veľmi duchovný a zaujíma sa o chudobných. A má pravdu. Toto je plytvanie. Je to pochabé!“
Ale Ján pridal tento detail: „Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali.“ (v. 6) Inými slovami, Judáš sa vyznal v tom, ako vyzerať duchovne vtedy, keď v skutočnosti pracoval na inej agende.
Ježiš napomenul Judáša a tých, ktorí sa k nemu pridali, keď povedal: „Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. … Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ (Mk 14:6,9)
Tá, čo sa zdala ľahkovážna a márnivá, bola v skutočnosti duchovná. A ten, čo vyzeral ako sporivý a súcitný, bol neduchovný. Veci nie sú vždy také, ako sa vyzerajú.