„Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2Pt 3:9 )
Keď som sa začiatkom 70. rokov stal kresťanom, všetci hovorili o Ježišovom návrate. Modlili sme sa: „Pane, vráť sa!“ Som si istý, že každý, kto od 70. rokov prišiel ku Kristovi, je rád, že Boh na túto modlitbu neodpovedal.
Cirkev v prvom storočí mala svoju prácu a my ju máme tiež. Ježiš povedal: „Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ (Sk 1:7-8)
Ježiš týmto výrokom odpovedal na otázku učeníkov: „Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael?“ (verš 6) Mnohí ľudia, vrátane učeníkov, mali o Ježišovi mylnú predstavu. Mysleli si, že Ježiš ako Mesiáš prišiel, aby v tom čase nastolil Božie kráľovstvo na zemi.
Preto sa zdalo, že keď Ježiša ukrižovali, bol to omyl. Preto hovorili: „Dobre, Pane, sme veľmi radi, že si opäť nažive. Chystáš sa teraz ustanoviť kráľovstvo?“
Ježiš im v podstate povedal: „Nebudem teraz ustanovovať svoje pozemské kráľovstvo. To príde neskôr. Prestaňte sa sústrediť na to, kedy sa vrátim, a namiesto toho sa sústreďte na to, čo máte robiť, kým sa vrátim.“
Aj my sa musíme sústrediť na to, čo máme robiť, kým čakáme na Kristov návrat. Biblické proroctvá by nemali nafukovať naše mozgy; mali by rozširovať naše srdcia. A ak skutočne chápeme, o čom biblické proroctvo je, potom by malo spôsobiť, že budeme chcieť žiť zbožným životom.
Ježišove slová v Skutkoch apoštolov 1:7-8 neboli určené výlučne veriacim prvého storočia. Stále sme povolaní hovoriť ľuďom o Ježišovi všade.