„…ktorých ozdobou nech nie je vonkajšia ozdoba, ktorá záleží v zápletoch vlasov, vo vešaní na seba zlata alebo v obliekaní sa do nádherného rúcha, ale skrytý srdca človek v neporušiteľnej krotkosti a tichosti ducha, čo je drahocenné pred Bohom.“ (1Pt 3: 3-4)
Na tento text o obliekaní žien kázal istý anglický kazateľ. Onedlho prišla za ním popredná dáma a spýtala sa ho, ako sa má ona obliekať v jej postavení, aké šaty má nosiť?
„Madam,“ povedal kazateľ, „obliekajte sa tak a chovajte sa tak, aby tí, ktorí boli s vami v spoločnosti, sa nevedeli rozpamätať, čo ste mali na sebe.“
Ako budeš oblečený dnes? Či tak, aby si sa ľúbil svojmu Pánovi alebo niekomu inému?
Nie viac svoj, ó, nie; Jezu; Tebe prislúcham.
Čo som, všetko, čo je moje, na veky Ti oddávam.
PS 199, 1

