Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Potom, ajhľa, videl som otvorené dvere na nebi, a prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp hore a ukážem ti, čo sa má diať potom.“ Zjavenie Jána 4:1

Je dobré všimnúť si, čo tento verš nehovorí. Pomáha nám to venovať sa tomu, čo hovorí. Keď sa Ján pozrel do neba, nevidel, ako sa dvere otvorili. Videl ich už otvorené. Skrze to mohol zažiť, že Ježišovi môžeme dôverovať. Hovoril pravdu, keď povedal: „Uvidíš nebo otvorené.“

Aj Štefan, prvý kresťanský mučeník to mohol vidieť. Predtým, ako ho ukameňovali až na smrť, povedal: „Vidím nebo otvorené.“

Božie dieťa žije pod otvoreným nebom. Dvere do neba sa nemajú otvoriť, keď pred nimi zastaneš. Už sú otvorené.

Keď sa tvoj Spasiteľ, náš Pán Ježiš Kristus, postavil pred dvere, boli otvorené, a pred žiadnym človekom, ktorý zarmútený hriechom v Ňom hľadal útočisko, sa už nikdy nezavreli. Je ľahké zabudnúť na otvorené dvere. Keď sa Izraelcom v zasľúbenej zemi veľmi darilo, zabudli na Boha, ktorý im všetko dal.

„Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia. (Žalm 103: 2) Nezabudni na otvorené nebo, keď ťa Pán zahŕňa dobrými vecami. Nezabudni naň, ani keď sa nad tebou zbiehajú temné mraky života. Keď sa zdá, že všetky cesty sú zatvorené, pamätaj, že existujú otvorené dvere. Sú to dvere, ktoré otvoril Ježiš. On otvára tak, že nik a nič to nedokáže zavrieť.

Keď vylial svoju krv na Golgote, odstránil všetky prekážky medzi tebou a Bohom. Dvere sa otvorili priamo do Božieho srdca. Ak žiješ svoj život s Ježišom, hriech ani sklamanie nemôžu tie dvere zavrieť. Žiješ pod otvoreným nebom milosti. Čoskoro pôjdeš do kráľovstva, kde budeš naveky s Tým, ktorý za teba na kríži všetko vykonal.