Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„…začal sa rmútiť a cítiť úzkosť.“ Evanjelium podľa Matúša 26:37

Toto sa stalo v Getsemanskej záhrade. Nešlo o bežný smútok a úzkosť. Pán Ježiš hovorí, že mu je smutná duša až na smrť. Všetky obavy smrti padli na Neho tak, ako je prorokované o Mesiášovi v Žalme 55. Čo spôsobuje, že Pán Ježiš je taký smutný a ponorený v úzkosti? Nie je to strach z mučenia a telesných utrpení. Mnoho ľudí prešlo utrpením a mučením, ale nikto okrem Pána Ježiša neprešiel tým, čomu čelil v Getsemanskej záhrade. Boh ho postihol svojím tvrdým trestom za hriech.
Každý človek, ktorý nedodrží Božie prikázanie, je pod Božím súdom a trestom. Naopak človek, ktorý je bez hriechu a dodržiava Boží svätý zákon, je pod požehnaním a má právo žiť. My všetci sme zhrešili a sme pod prekliatím. Na základe nášho života a našich skutkov nemáme nádej obstáť pred Božím súdom. Sme odsúdení k večnému zatrateniu. Je len jeden človek, ktorý dodržal prikázania a má právo na život a požehnanie podľa Božieho svätého zákona. Pán Ježiš Kristus. On dokonalý a bez hriechu sa stáva prekliatím za nás. On musí prejsť cez tú hrôzu a strach, ktorý sme na seba privodili. Preto silným hlasom volá so slzami na Boha.
A bol vypočutý! No nemohol byť oslobodený spod súdu a trestu. Ale keď Ho postihol súd a trest, postihol človeka, ktorý mal právo života a Božieho požehnania na základe svojho života. Pán Ježiš víťazí nad všetkým zlom a je vzkriesený z hrobu na naše ospravedlnenie hriechov. Boli to naše hriechy a súd, ktoré Pán Ježiš niesol na smrť. Tak isto je to naša spravodlivosť, ktorú nám Pán Ježiš svojím zmŕtvychvstaním prináša.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.