„Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy.“ Evanjelium podľa Lukáša 15:22
Božie slovo niekedy používa rúcho ako obraz spásy. Musíme na to myslieť aj v podobenstve o márnotratnom synovi. Otec nechce najkrajšie rúcho pre seba. Dáva ho svojmu stratenému dieťaťu.
Tak je to v Božom kráľovstve. Hospodin nás chce vidieť oblečených v Ježišovi. Preto nás Božie slovo nabáda, aby sme si Ho obliekli. Musíme to robiť stále.
Deje sa to vierou. Ak veríš v Ježiša, je tvoj. Neexistuje vhodnejší odev ako Jeho. Zakrýva všetky tvoje hriechy. Niet vady či nedostatku, ktoré by Ježiš neprikryl.
Nevieme, ako často sa márnotratný syn pozeral na svoje rúcho. Zaujímalo by ma, či ho to rúcho znovu a znovu uisťovalo, že ho otec miluje.
Božie dieťa sa nedokáže pozerať na svoje rúcho príliš často. Nosí rúcho, ktoré mu dáva istotu, že je dieťa Kráľa.
Napĺňa ťa údiv: Je to naozaj pravda?
Si v pokušení stále sa pozerať na úbohý a špinavý odev, ktorý si nosil predtým. Ten odev rozpráva príbeh tvojho života. Nemôžeš pochopiť, že musíš nosiť rúcho, ktoré je výsledkom života a smrti niekoho iného. Ale je to tak.
Všetka vďaka a chvála Bohu začína v radosti z toho, že ti Ježiš oblieka svoju spravodlivosť. Táto skutočnosť presahuje všetko, čo dokážeš pochopiť. Preto to musíš počuť znova a znova. Viera až potom dokáže prijať túto zvesť. Z Božej milosti dokáže tvoje srdce uchopiť Ježišovo dokonané dielo.
Nie si jediný, kto sa bude pozerať na najkrajšie rúcho. Tvoj Otec v nebi ho vidí tiež a raduje sa. Pripomína Mu Ježiša, Jeho milovaného Syna. Keď sa Boh na teba pozrie, vidí Ježiša. V tom je tajomstvo a bohatstvo spásy.
Preto by si nemal zúfať kvôli vlastnej nehodnosti. Ak veríš v Ježiša, si oblečený v Ježišovi. Máš to najkrajšie rúcho. Takto oblečený môžeš stáť pred Bohom naveky.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast