Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky, a nech sa obráti k Hospodinu, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa.“ Izaiáš 55:7

Naše cesty nie sú Pánove cesty, naše myšlienky nie sú Pánove myšlienky.

Cesta, ktorou kráča väčšina ľudí, vedie do zahynutia, hovorí Pán Ježiš. Myšlienky, ktoré majú títo ľudia o Bohu, o kresťanstve a o tom, čo prináleží Bohu, sú klamom.

Tak vysoko, ako je nebo nad zemou, o toľko vyššie sú myšlienky Pánove ako naše.

Ak má byť človek spasený, musí sa obrátiť. Musí opustiť cestu, po ktorej doteraz kráčal a obrátiť sa k Pánovi Ježišovi so svojím hriechom. Vtedy sa dostáva na novú cestu.

Ale to nestačí. Musí tiež opustiť svoje myšlienky! Ak to nespraví, neopustí ani svoju starú cestu.

Nemôžeme prísť k Bohu a získať večný život, keď nasledujeme myšlienky, ktoré má človek o Bohu na základe svojej vlastnej prirodzenosti.

Všetko, čo by sme si takto mysleli o Bohu, o kresťanstve, o Božom kráľovstve, o kresťanskom živote, všetko by bolo mylné.

Musíme odstúpiť od našich myšlienok. Slovo ’opustiť’ vyjadruje aktivitu. Je to niečo, čo musíme spraviť. Musíme sa báť našich myšlienok o Bohu a o všetkom, čo Mu prináleží.

Vtedy bude naše srdce otvorené pre samotné Božie Slovo. V ňom – a len v ňom – stretávame Božie myšlienky.

Ten, kto opúšťa svoju cestu a svoje myšlienky, stáva sa skutočne novým. Stretáva milosrdného a milostivého Boha, ktorý mu dáva odpustenie hriechov a večný život.