„Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.“ Evanjelium podľa Matúša 11:4-6
Je zaujímavé, že Pán Ježiš odpovedá Jánovi tým, že poukazuje na svoje skutky. Veď práve vtedy, keď Ján počul o týchto skutkoch, poslal k Pánovi Ježišovi učeníkov.
Toto nám odhaľuje v Ježišovej odpovedi obrovské tajomstvo. Aby mohla odpoveď Jánovi pomôcť, musel ju Ján prijať vo viere a v dôvere v Ježišovo slovo.
Takto Pán Ježiš odpovedá stále. Nezjavuje sa vo viditeľnej podobe a nezasahuje tak, ako si my želáme. Ale odpovedá nám svojím vlastným slovom. Tomu, kto ho prijíma vo viere a v dôvere, Slovo pomáha.
Je to predivná odpoveď, ktorú Pán Ježiš dáva. Z ľudského hľadiska hovorí o úplne nemožných veciach. Slepí vidia – nemožné. Chromí chodia – nemožné. Malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú – všetko sú to nemožné veci.
Čo hovorí Pán Ježiš v tejto odpovedi o sebe?
On je Boh, a prišiel preto, aby zachránil ľudí z núdze, v ktorej sa nachádzajú. Prišiel, aby dal nový život.
Všetko dáva Pán Ježiš do evanjelia a hovorí, že sa zvestuje chudobným.
Aj Ján Krstiteľ, ktorý mal veľké skúsenosti a zážitky s Pánom Ježišom, a ktorý Ho zvestoval ľudu Izraela, musel v Ježiša veriť ako chudobný, ktorý nič nemá. Keď sedel vo väzení, bol vpravde chudobný. Nemal už skutky, ani zjavenia, nič, čím by si pomohol. Bol len úbohý a chudobný. Práve v tomto stave dostal Ježišove slovo so všetkým, čo obsahuje.
V tejto zvesti prijal Ján Krstiteľ Toho, ktorý mal prísť. Prijal Spasiteľa, ktorého sám zvestoval.
V evanjeliu prijímame toho istého Spasiteľa, ak sme chudobní a nemáme nič, k čomu by sme sa utiekali, a čím by sme sa utešili!