Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Kto sa mi dotkol rúcha?“ Evanjelium podľa Marka 5:30

Žena, ktorá bola chorá mnoho rokov, si myslela, že keby sa dotkla hoci len Ježišovho rúcha, tak sa uzdraví.

A to sa aj stalo. Dotkla sa Ježišovho rúcha a vyzdravela. Pán Ježiš si všimol, že z Neho vyšla sila, otočil sa a spýtal sa: „Kto sa mi dotkol rúcha?“

Pán Ježiš vedel veľmi dobre, kto sa Ho dotkol. Nespýtal sa kvôli sebe. Bolo to kvôli žene. Chcel ju ukázať. Všetci, ktorí boli prítomní, mali vedieť, čo sa prihodilo tejto žene. Mala vyznať svoju vieru a dôveru v Pána Ježiša tak, aby to všetci počuli.

Keby sa Pán Ježiš neopýtal a nezavolal ženu dopredu, bola by uzdravená tak či tak, a mohla by uzdravená odísť. Ale nič viac by nedostala. Pán Ježiš teraz chce, aby vyznala svoju vieru v Neho a dostala od Neho viac než uzdravenie. Chce, aby jej mohol dať samotnú spásu a mohla odísť od Neho aj ako zdravý a nový človek spasený Pánom Ježišom.

Tu vidíme, čo znamená osobné vyznanie pre človeka, ktorý začal veriť v Pána Ježiša. Z duchovného hľadiska sa skutočný život v ľudskom srdci začína vierou v Pána Ježiša. Ale ten život musí byť viditeľný aj pre iných ľudí okolo nás. Ak nie je, je ako klíček pod zemským povrchom. Má život, ale keď neprelomí zemský povrch a nedostane sa na svetlo, zahynie. Nie je možné držať svoju vieru v Pána Ježiša v tajnosti a zároveň pokračovať vo svojom živote s Bohom. Viera musí byť vyjadrená ústami a aj inými spôsobmi v živote, inak zomrie.

Toto nám ukazuje, aký veľký význam má osobné vyznanie Pána Ježiša pre nás, ktorí v Neho veríme. Zároveň so sebou nesie svedectvo tým, ktorí ešte neprišli k viere.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.