„Aká hojná je Tvoja dobrota, ktorú si odložil tým, ktorí sa Ťa boja, dokázal si ju na tých, ktorí sa pred ľuďmi k Tebe utiekajú.“ Žalm 31:20
Božie myšlienky prevyšujú naše myšlienky. Keď sme v tiesni, nedokážeme pochopiť prečo Boh preukázanie svojej dobroty odďaľuje. Prečo nezasiahne? Prečo to nespraví teraz?
Odpoveď ti dáva Božie slovo.
Odkladá svoju dobrotu. Je to súčasť Jeho výchovy. Chce, aby si sa naučil spoliehať sa na Neho.
To, čo Boh skryl, je dokonale ukryté. Nemáš žiadnu možnosť zistiť, čo má vo svojej ruke skôr, ako ti to On dá poznať.
Vidíš len veľmi malú časť Božej dobroty. Tá najväčšia časť je stále odložená. Jeho ruka je natiahnutá, ale nevieš, čo je v nej.
Koľko radosti prichádza, keď má človek otvorené srdce pre odložené bohatstvo! Vo svojom Slove ti Boh naznačuje, čo na teba čaká. Boh nezabúda na to, čo odložil. V Jeho srdci sa tvoje meno spája s neuveriteľným požehnaním a túži ti preukázať milosť.
Dávid nedokázal vždy pochopiť Božiu dobrotu. Jeho život bol plný ťažkostí, choroby a utrpenia. Preto mnohé z jeho žalmov začínajú volaním k Bohu o pomoc, ale nekončia sa tak. Boh mu dáva poznať, že napriek svojej skúsenosti je nekonečne bohatý. To platí aj pre teba. Môžeš si myslieť, že ti všetko chýba. Obviňuje ťa hriech a nedbanlivosť. Rozdelená a ustarostená myseľ ti dáva pocit neúspechu.
Napriek tomu si bohatý, ak sa uprostred svojho trápenia pevne pridŕžaš Toho, kto ťa očisťuje od každého hriechu. Nikdy neprestaneš spoznávať oplývajúce bohatstvo Božej milosti.
Boh odložil najväčšiu, najvzácnejšiu a najlepšiu vec na koniec.
Čo je to?
Je to Ježiš. Patrí ti skrze vieru. Vedie ťa. Je tvoj na veky vekov.