„Prišli však Židia z Antiochie a Ikónie, získali si zástupy a kameňujúc Pavla, vyvliekli ho z mesta, lebo si mysleli, že umrel.“ (Sk 14:19)
Keď boli Pavol a Barnabáš v Lystre, odohral sa zaujímavý sled udalostí. Stretli muža, ktorý nemohol chodiť, a Boh im zjavil, že ho chce uzdraviť.
Pavol, inšpirovaný Duchom Svätým, povedal mužovi, aby vstal, a ten okamžite vstal a začal chodiť. Tento prejav viery a moci hlboko dojal ľudí v Lystre, ktorí boli zväčša pohania. V skutočnosti si mysleli, že Pavol a Sílas sú grécki bohovia Zeus a Hermes a pripravovali sa im priniesť obete.
Pavol však ľudí zastavil a povedal: „Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich.“ (Sk 14:15)
Náboženskí vodcovia, ktorí boli pobúrení Pavlovou účinnosťou, ho chceli zabiť a podarilo sa im proti nemu poštvať zástupy. Zakrátko ho ľudia, ktorí chceli Pavlovi priniesť obetu, kameňovali a nechali napospas smrti. V tomto momente Pavol pravdepodobne zažil svoje tretie nebo, o ktorom čítame v Druhom liste Korintským 12.
Pri tom nám Biblia hovorí: „Ale (Pavel), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta a na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derby.“ (Sk 14:20)
To, čo sa stalo Pavlovi, nám slúži ako pripomienka, keď smútime za milovanou osobou, ktorá zomrela v Pánovi. Samozrejme, cítime smútok, že nám ju vzali. Ale teraz, keď je v Božej prítomnosti, neľutuj ju, pretože tam, kde je, je oveľa lepšie ako tam, kde sme my.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast