„Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. Kvôli sebe, kvôli sebe to robím…“ Izaiáš 48:10 — 11
Boh chce odstrániť odpad z nášho života. Je to ťažký proces. Odpad je všetko, čo chce rozkazovať v našom vnútri. A toho je veľa. Naša stará prirodzenosť chce byť v centre.
Sebecký človek sa nezmieri s vierou, ktorá vzdáva Ježišovi všetku česť a túži vyvyšovať len Jeho. Preto dochádza k boju. Duch bojuje proti telu ako starej prirodzenosti, a telo ako stará prirodzenosť bojuje proti Duchu.
V tomto boji ťa Boh nenecháva samého. Pomáha ti. Robí to, keď ťa skúša v peci biedy. Tam sa odpad oddelí.
Mnohí kresťania vstúpili do nového vzťahu s Ježišom, keď trpeli. Videli, že všetko je nestále a podlieha skaze. Pozemské šťastie človeka sa môže zmeniť v jedinom okamihu.
Utrpenie nás prebúdza. Stojíme pravde tvárou v tvár. Sme para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne. Všetko, čo vlastníme, máme len ako pôžičku.
Arogancia a sebavedomie mizne, keď sa roztápame v peci biedy. Uvedomujeme si, ako málo dokážeme urobiť. Ak nám Boh nedá všetko, nie sme nič.
Áno, Boh vie, čo robí, keď svoje deti vedie do pece biedy. Chce, aby sme si žiadali skutočné hodnoty, ktoré nezničí nešťastie, choroba ani smrť.
Nie vždy však dosiahne svoj zámer. Mnoho vecí v našom živote nejde Božou cestou.
Čo v tom čase robí Boh?
Odmietne nás? Vyriekne nad nami rozsudok? Povie, že sme zbytoční? Nie, vstúpi do toho pre seba samého. S Bohom je všetko úžasné. Existuje niečo úžasnejšie ako Božia milosť? Jej základy nie sú v nás, ale v Ňom.
Zachraňuje nás biednych, nehodných a neúspešných, keď sa utiekame k Ježišovi. Robí to pre svoje meno.