„Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich.“ (J 10:3)
Keď spoznáš svojho Pastiera, uvedomíš si, že keď ťa volá, vždy sa oplatí poslúchnuť. Keď niečo povie, je to pre tvoj prospech. Ak hovorí: „Choď tadiaľto,“ je to preto, že má pre teba zelené pastviny a tiché vody. Ak hovorí: „Zastav sa! Nerob to,“ je to preto, že sa ťa snaží ochrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom, možno dokonca pred niečím, čo ohrozuje tvoj život.
Skutočnosť, že Boh k nám hovorí, je jasná na všetkých stránkach Písma. K niektorým, ako napríklad k Mojžišovi, Boh hovoril počuteľne. K iným, ako napríklad k prorokovi Eliášovi, prehovoril aspoň v jednom prípade potichu.
Často hľadáme veľké udalosti, okolnosti, ktoré otriasajú zemou a pri ktorých Boh prehovorí. A mnohokrát k nám hovorí, ale tichým, jemným hlasom. Mali by sme skúsiť vypnúť televíziu, rádio a telefón a len počúvať. Pri všetkom hluku v našom svete, pri všetkých informáciách, ktoré nás bombardujú, môžeme počuť všetky tieto hlasy, ale ten najdôležitejší hlas nám uniká.
Možno jeden z dôvodov, prečo Ho nepočujeme, je ten, že sa nikdy nezastavíme a nepočúvame. Mali by sme dbať na slová Žalmu 46:11, kde sa hovorí: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh, som vyvýšený medzi národmi, vyvýšený na zemi!“
Keď sme raz počuli Boží hlas, musíme ho nasledovať. Ježiš učil: „ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas“ (J 10:4). Slovo nasledovať znamená vedome sa rozhodnúť poslúchnuť pokyn. Pre ovce je to vedomé rozhodnutie nasledovať pastiera. My sa musíme vedome rozhodnúť nasledovať svojho Pastiera, robiť to, čo nám povie.
Keď k tebe Všemohúci Boh prehovorí tým tichým, jemným hlasom, budeš ho počúvať? Budeš ho nasledovať?