Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Veď aj kto posviaca, aj tí, čo sú posviacaní, všetci sú z jedného (otca).“ List židom 2:11

Mnohí kresťania pracujú ako otroci. Pracujú a snažia sa stať sa tým, kým majú byť. Znovu a znovu si uvedomujú, že nie sú schopní žiť kresťanský život. Nepochybujú o tom, že kresťanský život má najväčší význam, ale srdce a svedomie ich obviňujú.

V čom je problém?

Neustále sa snažia sami posväcovať. Tento boj nebude nikdy úspešný. Kresťan sa nedokáže posvätiť sám. Jedinou cestou k svätosti je, že ťa niekto iný urobí svätým.

Bez ohľadu na to, ako často sa rozhoduješ žiť život podľa Božej vôle, vždy skončíš v zúfalstve alebo pokrytectve.

Kedy už prídeš k Ježišovi vo svojej bezmocnosti?

Pravda o tebe je taká, že ti nielen niečo chýba, ale chýba ti všetko.

Zároveň v Ježišovi vlastníš všetko, ak si jedným z tých šťastných, ktorí sa k Nemu utiekajú.

Nikdy nebudeš svätý skrze zákon. Znamená to, že nikdy nebudeš posvätený tým, čo máš robiť a čo môžeš urobiť. Naopak, stávaš sa svätým vierou v Ježiša. Ak vložíš svoju vieru do všetkého bohatstva, ktoré v Ňom máš, budeš premenený zvnútra. Čím viac sa raduješ z Ježiša, tým viac si ako On.

Cesta k spáse a cesta k posväteniu sú rovnaké. Tou cestou je Ježiš.

Nie je to tak, že by si mal byť spasený skrze Ježišov skutok zmierenia, a potom byť posvätený vlastnou mocou. Zdrojom spasenia i posvätenia je jedine dielo zmierenia.

Ako Božie dieťa si môžeš byť istý, že bez ohľadu na to, ako sa cítiš, je Ježiš pre teba všetkým za každých okolností. Sám osebe si stále chudobný. No záleží na tom, keď si zároveň nekonečne bohatý v Ježišovi?