„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)
Zaujímalo by ma, či ľudia ešte vôbec vedia, čo je to hanba. Veci, ktoré nás kedysi zahanbovali, sa dnes vyhlasujú za cnosti. Všetko je postavené na hlavu. Zlo sa stalo právom. Správnosť sa stala nesprávnosťou. A zabudli sme sa červenať.
Toto opisuje Daniel, keď sa modlil: „Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe.“ (Dan 9:8) A Daniel sa osobne kajal.
V celej Knihe Daniel nečítame o tom, že by Daniel zhrešil. To však neznamená, že žil bez hriechu, pretože bol človekom ako my ostatní. Daniel však žil zbožným životom. A tento Boží muž považoval za potrebné osobne sa kajať, pretože nechcel, aby mu nevyznaný hriech stál v ceste vo vzťahu s Bohom.
To nám pripomína, že čím bližšie sme k Bohu, tým väčší bude pocit našej vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že dosahuješ duchovnú zrelosť, Boh ti ukáže trochu viac zo svojho srdca a ty si uvedomíš, ako ďaleko ešte musíš ísť.
Čím viac vieš o Pánovi, tým viac budeš vidieť, že sa ešte potrebuješ zmeniť. Neexistuje nejaká duchovná plošina, kde budeme konečne nad všetkým. Nestane sa to v tomto živote.
Čím viac budeš rásť, tým viac si budeš uvedomovať, že potrebuješ rásť ďalej. Čím viac sa učíš, tým viac si budeš uvedomovať, že sa potrebuješ učiť viac. Je to však veľké úsilie.
Existuje nejaký hriech, z ktorého by si mal činiť pokánie? Existuje nejaká oblasť tvojho života, ktorá sa Pánovi nepáči? Nedovoľ, aby to stálo v ceste vášmu vzťahu s Bohom. Zbav sa toho. Zanechaj to.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast