Zamyslenia

„A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.“ (J 3:13)

Rozum nemôže prijať tento zvláštny spôsob reči tak, aby pochopil, ako to ide dokopy: zostúpiť a zároveň v tom istom čase byť na výsosti, a znovu vystúpiť a od vekov byť na výsosti. Toto sa nemôže žiadnemu človeku dostať do srdca ani myšlienok (1K 2:9). „To je nemožné,“ hovorí rozum. „Zostúpiť z neba a predsa zostať na výsosti“ nemôže byť oboje naraz pravdivé. Preto sme my, kresťania, neobyčajne blázniví, že veríme niečomu, čo je nemožné, čo hovorí priamo proti rozumu… Ak tomu ostatní nechcú veriť, nech si neveria… My sa musíme pridŕžať svedectva, ktoré Ježiš Kristus, Boží Syn, priniesol so sebou z neba. Musíme tomuto svedectvu veriť, čo kresťania aj robia… Zostúpenie tu znamená, že Toho, ktorý nikdy neopustil pravicu svojho Otca, poslal Otec do sveta. A Syn, ktorý zotrvával v nebi, sa stal človekom ako Máriin Syn… A nielenže prišiel v tele, ale zostúpil aj do smrti, do hrobu, dokonca aj do pekla. A predsa v tom istom čase, ako mocný Boh, nebol a nezostával len tu na zemi, ale aj v nebi. Lebo žiadne miesto nemôže celkom obsiahnuť Boha, ako je napísané: „Nebesá sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh!“ (Iz 66:1) A Ten istý aj znovu vstúpil do neba, kým súčasne bez prerušenia sedel po pravici Boha, svojho nebeského Otca. Podľa božskej prirodzenosti tam bol od vekov, i keď sa v tom istom čase zjavil tu na zemi a bol v telesnej podobe ako človek, ktorý mal telo a dušu ako my, bol ukrižovaný, dostal piť ocot; bol pochovaný; zomrel; zostúpil do pekiel, napriek tomu o nič neprišiel, čo sa týka Jeho božskej prirodzenosti. Neexistuje žiadna iná osoba, ktorá sa volá Boh a ktorá je Bohom od večnosti, ako Ten, kto nadobudol ľudskú prirodzenosť. A tak je aj jeden Syn, Syn Boha a Márie, a keď sa narodil z panny, prijal od matky ľudské synovstvo. Rozum to nemôže pochopiť, ale my tomu musíme veriť, a Písmo Sväté dosvedčuje, že Kristus je pravý Boh a tiež, že sa stal skutočným človekom. Preto je oboje pravda: Naveky zostal na výsosti. Aj zostúpil bez akejkoľvek zmeny božskej podstaty a prijal synovstvo od matky… A teraz, keďže je len jediný Syn, nemôžu byť dvaja synovia. Presnejšie, jeden Syn, ktorý zostúpil a vystúpil a zostal na výsostiach. Preto je správne povedať, že Boží Syn zostúpil a vystúpil, hoci zostúpenie sa udialo len podľa ľudskej prirodzenosti. Ale keďže sú tieto dve prirodzenosti v nedeliteľnej osobe Krista, vlastnosti ľudskej prirodzenosti sa pripisujú aj božskej prirodzenosti… Odlišujeme prirodzenosti tak, ako odlišujeme telo a dušu, ale zostáva tá jedna Osoba. Takže Kristus za nás netrpel iba svojím telom a dušou, ale aj ako Boží Syn, tak vyznávame v kréde… My sme nevstúpili do neba. Ale Ten, ktorý zostúpil, vystúpil a zostal na výsosti – to je Kristus. Čo by sme potom mali robiť? Mali by sme si zúfať? Nie, lebo On nám ukazuje cestu, ktorou máme vystúpiť (J 14:6). A vysvetľuje, prečo prišiel do tohto sveta a že pripravil bezpečný most, po ktorom môžeme bez nebezpečenstva vystúpiť do neba. A tým mostom je On sám. V nasledujúcom verši vysvetľuje vystúpenie, zostúpenie a zotrvávanie na výsosti, keď tvrdí, že tieto veci sa neudiali bezdôvodne. Lebo „ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život.“ (J 3:14-15)

St. Louis ed., 7:1904-1914.

Martin Luther