„Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží.“ (L 1:35)
Stretol som sa s ľuďmi, ktorí tvrdia, že nie je dôležité, či veríme v to, že Mária bola panna, keď počala a porodila Ježiša. Tvrdia, že jediné, na čom záleží, je veriť v Jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Ja si však dovolím nesúhlasiť. Ak spochybňujeme panenské počatie, spochybňujeme Božie slovo. Ak spochybňujeme panenské počatie, vlastne hovoríme, že Ježiš sa narodil nemorálnej žene, ktorá ho počala mimo manželstva.
Ak spochybňujeme Máriino panenstvo, spochybňujeme celú Ježišovu osobnosť. Keby sa Ježiš nenarodil z panny, bol by len obyčajným mužom bez schopnosti odčiniť naše hriechy. Bez panenského počatia by nebol bezhriešny Kristus. Keby Kristus nebol bez hriechu, nebolo by možné vykúpenie. Bez vykúpenia nie je odpustenie a bez odpustenia neexistuje nádej neba. Ak z príbehu vymažeme panenské počatie, strácame všetko.
Nech mi teda nikto nehovorí, že viera v panenské počatie je voliteľná či nepovinná. Viera v Božie slovo, ktoré hovorí, že Ježiš Kristus, Boží Syn, bol nadprirodzene počatý v Máriinej maternici, je neodmysliteľnou súčasťou kresťanskej viery. Pán Ježiš sa narodil z panny, žil na zemi, dobrovoľne zomrel na kríži za hriechy sveta a vstal z mŕtvych.
Keď prišli Mária a Jozef do chrámu, aby zasvätili Ježiša, Simeon povedal: „Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ (L 2:34) Buď veríme v Ježiša, alebo Ho odmietame.
Gabrielova zvesť predstavuje kľúčový bod v histórii vykúpenia. Spôsob, akým ľudia reagujú na Dieťa, o ktorom Gabriel hovoril, určuje, kde strávia večnosť.