„Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom.“ (Jer 29:13)
Príchod mudrcov do Jeruzalema spôsobil riadny rozruch. Boli to zvláštni cudzinci s divnou otázkou. Hľadali židovského kráľa. Kráľovi Herodesovi nemohli povedať nič horšie. V podstate mu vraveli: „Hľadáme židovského kráľa, a ty ním očividne nie si.“
Preto sa v Matúšovom evanjeliu píše: „Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“ (Mt 2:3) Sloveso „predesil sa“ by v tomto kontexte mohlo byť preložené aj ako „bol poriadne otrasený“, akoby bol v práčke počas žmýkania. A keď bol rozrušený Herodes, boli rozrušení všetci. Keď bol nahnevaný, všetci sa báli, čo bude ďalej.
A tak si Herodes dal zavolať veľkňazov a zákonníkov, ľudí, ktorí celý život študovali Písma. Tí bez zaváhania citujú proroka Micheáša: „Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ (Mich 5:2)
Mesiáš sa bezpochybne mal narodiť v Betleheme. Herodes chcel však zabrániť príchodu Dieťaťa a chcel ho zničiť.
Boh si použil mudrcov, aby získal Herodesovu pozornosť. Mudrci boli pohania namočení v okultizme. No Boh sa k nim prihovoril spôsobom, ktorému rozumeli – cez hviezdu.
Hospodin hovorí, že tí, čo Ho hľadajú, nájdu Ho. Vzdelaným mužom a ženám sa priblíži takým spôsobom, ktorému rozumejú. Malým deťom sa zjaví takým spôsobom, ktorému rozumejú.
Ak ľudia skutočne hľadajú Boha, On sa im dá spoznať.