„Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch.“ (Ž 107:8)
V Starom zákone čítame zaujímavý príbeh o kráľovi Jóšáfátovi, ktorý podnikol nezvyčajný krok, keď proti nepriateľ viedol vojnu. Namiesto toho, aby na začiatku poslal svojich vojakov, poslal ako prvých hudobníkov a spevácky zbor.
Predstavte si tú scénu: „Dobre, priatelia, plán je nasledovný. Valí sa na nás skvele vyzbrojené vojsko, a preto proti nim na začiatku pošleme zbor a hudobníkov.“ Keby som bol členom zboru alebo hudobníkom, pravdepodobne by som rozmýšľal, či sa kráľovi páči naša hudba.
No Boh zveril Jóšáfátovi túto nezvyčajnú bojovú taktiku. Čítame, že Jóšáfát určil spevákov, aby spievali Pánovi, oslavovali krásu Jeho svätosti a prechádzali pred ozbrojencami so slovami: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“ (2Kron 20:21)
Presne to aj spravili. Biblia hovorí, že keď začali spievať a chváliť, Boh poslal zálohy proti nepriateľom, takže utrpeli porážku. Boží ľud mohol ísť do boja s vďakou, pretože Pán mal všetko pod kontrolou.
Keď prichádzame k Bohu a prednášame Mu nové prosby, nikdy by sme mu nemali zabudnúť poďakovať za požehnanie, ktoré nám už dal.
Žiadal si v poslednom čase Boha o pomoc a On ťa vypočul? Vrátil si sa, aby si mu poďakoval?
Ak sa na chvíľu zamyslíme nad všetkými našimi modlitbami, ktoré Boh vypočul, a zároveň nad tým, koľkokrát sme Mu za to poďakovali, možno ostaneme naozaj prekvapení. Mali by sme Mu ďakovať rovnako veľmi, ako žiadame o Jeho pomoc.