„Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ L 18:13
Mladý právnik s čerstvo otvorenou vlastnou praxou sedel v kresle za novučičkým pracovným stolom a čakal, kedy vojde prvý klient. Keď videl ku kancelárii kráčať muža, zdvihol telefón a začal sa rozprávať s imaginárnym asistentom: „Áno, som teraz zaneprázdnený. Požiadajte ich, aby zavolali znovu. Mám tak veľa klientov, jednoducho nemám čas.“ Položil telefón a bol si istý, že zapôsobil na svojho prvého návštevníka.
„Som z telefónnej spoločnosti,“ povedal muž. „Prišiel som vám zapojiť telefón.“
Tak je to s nami, keď sa snažíme zapôsobiť na Boha tým, čo hovoríme a robíme. Ježiš rozprával príbeh o dvoch mužoch, ktorí sa išli do chrámu modliť. Jedným bol farizej, ktorý sa modlil: „Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ (L 18:11-12)
Druhým bol vyberač daní, ktorý prosto povedal: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ (verš 13)
Ježiš o vyberačovi daní povedal: „Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten.“ (verš 14) Hlavným problémom farizejov, náboženskej elity, bolo, že pre nich bola modlitba divadlom. Bolo to predstavenie. Stávali na rohoch ulíc, modlili sa a občas zatrúbili. Ježiš hovoril, že Boh na podobné veci nedbá. Boli takí zaujatí tým, aby zapôsobili na ľudí, ale na Boha to neurobilo dojem.
Hodnota modlitby je v tom, že nás udržiava v kontakte s Bohom. Modlitba je približovaním k Bohu. A to je to, prečo by sme sa mali modliť.