Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, pretože nemali miesta v ubytovni. A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu.“ Evanjelium podľa Lukáša 2:6-10

Všetko, čo sa deje okolo Ježišovho narodenia, je veľkým obrazným vyučovaním.

Uprostred tmavej noci svieti nebeské svetlo. Nejakým pastierom sa zjavuje Pánov anjel a rozpráva im o tom, čo sa stalo.

Vtedy, keď bolo najtemnejšie, prišlo svetlo. V najtemnejšom čase ľudskej histórie, keď situácia bola taká, žeby všetko skončilo vo večnom odsúdení a zatratení, zasiahol Boh a prišiel na tento svet Boží Syn.

Komu to bolo zjavené?

Ľuďom, s ktorými nikto nepočítal. Prví so zvesťou prichádzajú ľudia, ktorí sú najmenej významní a najmenej vplyvní.

Pastieri na betlehemských poliach, Jozef a Mária, Simeon a Anna v chráme, patrili v krajine k tým ’malým’. Patrili k tým, ktorí čakali na útechu Izraela.

Takíto neboli považovaní za veľkých v Izraeli. Boli opovrhovaní a hľadelo sa na nich ako na spodinu. Ale predsa brali Slovo Božie vážne a túžili po spasení zo svojich hriechov. To je to, čo je vyjadrené výrazom: čakali na útechu Izraela.

Rovnako je to aj dnes. Keď je srdce obžalúvané a súdené, vtedy vidí človek svetlo v Božom svetle a evanjelium sa stáva radostnou správou pre srdce.

Táto správa je pre všetkých ľudí. Ale nikto ju neprijíma skôr, než ju naozaj potrebuje.

Prijal si túto správu?

Je to bolestná myšlienka, že je veľmi veľa ľudí práve v tomto vianočnom čase zaneprázdnených všetkým iným, len nie tým, s čím k nám prichádza vianočné evanjelium.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.