„Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel.“ (L 9:57)
Niektorí ľudia začínajú svoj nový život v Kristovi s veľkými prísľubmi, ale potom náhle odpadnú. Iní začínajú bez akéhokoľvek zjavného prísľubu, ale zdá sa, že postupom času naberajú silu.
Biblia nás učí: „Lepší je koniec veci ako jej počiatok; lepší je trpezlivý človek ako povýšenec.“ (Kaz 7:8)
Neveriaci ľudia sa môžu nadchnúť v emócii okamihu. Možno obdivujú oddanosť, radosť a obetavosť kresťana, a tak si povedia: „To sa mi páči. Aj ja sa stanem kresťanom.“
Sú však pripravení na to, aby sa naozaj stali kresťanmi? Chápu, čo to znamená?
Biblia nám hovorí o mužovi, ktorý pristúpil k Ježišovi a vyhlásil: „Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel.“ (L 9:57) Matúšovo evanjelium dodáva, že to bol zákonník (pozri 8:19).
Tento detail nám dnes možno veľa nehovorí, ale je významný. Zákonníci boli autoritami v oblasti židovského práva. Boli učenou vrstvou židovskej spoločnosti. A zvyčajne boli sami učiteľmi, nie nasledovníkmi iných učiteľov.
Bolo teda pozoruhodné, že človek s takýmto spoločenským postavením prišiel za Ježišom a povedal to, čo povedal. To je to, čo by sme mohli nazvať konvertitou z radov celebrít. Ak by si sa v tejto chvíli pozrel na Ježišovu malú chatrnú skupinu, očakával by si, že ti povie: „Kamarát, poď na palubu! Bol by som rád, keby si sa postavil na začiatok radu.“
Namiesto toho Ježiš povedal niečo, čo sa zdalo, že muža takmer odpudzuje: „Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu“ (L 9:58). V istom zmysle Ježiš preveroval jeho pohnútky.
Chceme slávu, ale sme pripravení priniesť obetu? Sme pripravení vziať svoj kríž a nasledovať Ježiša Krista? Sme pripravení poslúchať Boha?