Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Boli ste ako blúdiace ovce,  ale teraz ste navrátení Pastierovi a Biskupovi vašich duší! Prvý list Petra 2:25

Biblia pri viacerých príležitostiach prirovnáva kresťanov k ovciam. Neviem, či ma to naozaj teší, pretože ovce nepatria medzi najinteligentnejšie zvieratá na svete. Bolo by pekné, keby nás Boh prirovnal k delfínom. Delfíny sú inteligentné zvieratá. Raz som mal príležitosť porozprávať sa s mužom, ktorý cvičil delfíny. Spýtal som sa ho: „Sú delfíny naozaj také inteligentné, ako sa zdá?“

Odvetil: „V niektorých ohľadoch áno, v niektorých zase nie.“ „Sú v mnohých ohľadoch veľmi inteligentné, pretože dokážu prečítať symbol a pochopiť, čo znamená.“ To ma vskutku udivuje.

Ježiš nás však neporovnal s delfínmi. Porovnal nás s ovcami. A ovce patria medzi najhlúpejšie zvieratá vôbec. Sú zraniteľné, ľahko sa vystrašia, nevedia behať príliš rýchlo a nemajú žiadne prostriedky na sebaobranu. Navyše, neustále potrebujú starostlivosť a pozornosť. Je známe, že ovce nasledujú jedna druhú až na smrť. Je dokázané, že ak jedna ovca skočí z útesu, ostatné ju budú nasledovať.

Biblia hovorí: „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou“ (Iz 53:6). A musíš priznať, že tento popis je celkom trefný. Zamysli sa nad tým, koľko ľudí uverilo rovnakým lžiam, generáciu za generáciou. Opakovane upadajú do tých istých nezmyslov, závislostí a pascí. Ak máme byť k sebe úprimní, musíme priznať, že sme zblúdili. Vytvárame si odstup medzi sebou a Bohom.

Samozrejme, náš Pastier sa nebude nečinne prizerať, keď sa zatúlame na vlastnej ceste. Ježiš to jasne vyjadruje vo svojom podobenstve o stratenej ovci. „Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu‘“ (L 15:4–6).

Žalm 23, jeden z najznámejších úryvkov v celom Písme, nám pripomína, že byť ovcou má svoje výhody. „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno“ (verše 1–3).

Sme ako ovce. Nedá sa tomu vyhnúť. Otázka znie: budeš múdra ovca alebo hlúpa? Múdra ovca ostáva v blízkosti Pastiera. A práve tam by sme všetci mali byť.

Otázka na zamyslenie: Čo by ťa mohlo odtiahnuť od Ježiša?