„Ježiš mu však povedal: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.“ Lk 9:62
Keď v živote pozeráme dopredu, je veľmi dôležité položiť ruku na pluh a slúžiť Pánovi.
Možno povieš: „Počkám, kým nebudem trochu starší, až potom začnem naozaj slúžiť Ježišovi. Možno, keď budem mať tak 95, začnem to brať vážne, chcem sa najprv trochu zabaviť. Ešte chcem robiť niektoré veci, ktoré ma zaujímajú. Verím v Ježiša a chcem Ho nasledovať, ale začnem to brať vážne až neskôr.“
Nie, musíš to urobiť teraz.
Ježiš povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nehodí sa pre kráľovstvo Božie.“ (Lk 9:62)
Aby sme pochopili pointu, o čom Ježiš hovoril, musíme poznať izraelskú krajinu. Položiť ruku na pluh znamenalo pohnúť sa v správnej chvíli. Znamenalo to pohnúť sa, keď prší.
Medzi májom a októbrom v Izraeli takmer neprší. Zem je suchá a tvrdá. Všetci čakajú na dážď. Roľníci v prvom storočí nemali pokrokový závlahový systém ako my dnes.
Takže keď prišiel dážď, bol správny čas. Či boli tri hodiny ráno alebo v noci, keď raz začalo pršať, roľníci museli vyjsť s pluhmi a siať, kým bola zem vlhká. S pohľadom upretým na brázdu kráčali vpred.
Podobne si aj my musíme uvedomovať nebezpečenstvo a tragédiu zmeškanej príležitosti. Boh do našich životov prináša príležitosti, aby sme šli a niečo zmenili. No my si ich musíme všimnúť. Ak vyčakávame alebo nie sme pozorní, môžeme ich premeškať. A môžeme sa na svoje zámery zamerať až tak, že sa vôbec nebudeme zaujímať o Božie veci.
Teraz polož ruku na pluh – a neobzeraj sa späť.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast