„… zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“ (Zjav 21:4)
Boh môže konať napriek chorobe. Aj dnes odpovedá na modlitby a uzdravuje ľudí a stále robí zázraky. V chorobe a v ťažkostiach môže v živote človeka pôsobiť. Aj keď má človek stále chorobu alebo problém, Boh môže pôsobiť napriek nemu a dať mu zvláštnu silu. A bez ohľadu na to, čo sa stane s naším fyzickým telom tu na zemi, máme zasľúbenie neba a konečného uzdravenia v nebi. Boh hovorí, že v tom čase zotrie všetky naše slzy. Nebude viac smrti, smútku, plaču ani bolesti (pozri Zjav 21:4).
Aké nádherné zasľúbenie! Je toho viac – oveľa viac! – mimo tohto života na zemi. Bez ohľadu na naše obmedzenia, bez ohľadu na naše problémy, Boh nám sľubuje, že jedného dňa dostaneme nové telo, ktoré nebude mať nedostatky, aké zažívame dnes.
A Boh môže použiť aj chorobu, aby človeka priviedol k sebe, však? Viem o mnohých ľuďoch, ktorí prišli k Pánovi v nemocnici, alebo keď čelili smrti. Zrazu prehodnotili svoj život. Pýtajú sa: „Prečo žijem? Čo je v mojom živote naozaj dôležité? Čo sa so mnou stane, keď zomriem?“ A začnú premýšľať o večnosti.
Ako povedal žalmista: „Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč.“ (Ž 119: 67) Boh môže konať napriek chorobe a môže konať aj cez chorobu. Jemu nie je nič nemožné.