Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

 „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (L 14:33)

Keď Ježiš povedal: „Kto z vás neopustí všetko, čo má, nemôže byť mojím učeníkom,“ myslel tým, že kresťania musia zložiť sľub chudoby a rozdať všetok majetok?

Nie. Ježiš chcel povedať, že sa musíme vzdať nároku na svoj majetok. Znamená to jednoducho, že pochopíme, že identifikačné štítky na všetkom, čo máme, nie sú naše; sú Božie.

Znamená to, že si uvedomuješ, že je to Pánova rodina, ktorú ti dal. Je to Pánov život, ktorého si správcom. Sú to Pánove prostriedky, ktoré vynakladáš. Je to Pánov dom, ktorý ti dal.

Biblia učí: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ (1K 6:19-20)

Vzdávame sa svojho nároku a hovoríme: „Pane, patrí ti to. Čo chceš, aby som urobil?“ Potom sa vydáme po ceste, ktorú má pre nás On.

Apoštol Pavol to dobre zhrnul, keď povedal: „a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ (G 2:20)

Ukrižovaný život v skutočnosti znamená jediné: zomrieť sebe samému. Znamená to stratiť seba samého a pritom nájsť seba samého. Skrze smrť nachádzaš život. Neznamená to však, že budeme nešťastní a neschopní žiť naplno. Znamená to pravý opak. Keď objavíme Boží plán pre nás, život sa stane tým, čím mal byť.