„Tak prišiel aj do Nazareta, kde bol vychovaný, a podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy.“ Evanjelium podľa Lukáša 4:16
Pán Ježiš chodil do synagógy pravidelne. Vchádzal tam podľa svojho zvyku, hovorí text. To poukazuje na to, že uznával služby Božie v synagóge a aktívne sa na nich podieľal.
Pravidelne tam bolo čítané Božie Slovo, zo zákona a prorokov. Boli tam tiež používané Dávidove žalmy ako modlitby a mnoho iných špeciálnych modlitieb, ktoré patrili k synagóge.
To, čo udivuje, je pravidelnosť a presnosť, s ktorou bolo všetko vykonávané.
V synagóge bola tiež možnosť rozprávať. Keď človek rozprával, tak sedel, a keď čítal, tak stál.
Všimnime si, že Pán Ježiš tam bol tiež a osobne sa angažoval, bolo to podľa Jeho zvyku.
Čo sa týka služieb Božích a iných stretnutí, v tomto smere je v dnešnej dobe veľmi veľa ľahostajnosti. Často sa rozpráva o zvykoch kresťana pohŕdavo. Avšak mať niečo vo zvyku je rozdiel, ako žiť kresťanstvo zo zvyku. Také kresťanstvo môže človek žiť aj bez zvláštnych zvykov.
Pravdivý a zdravý kresťanský život nemôže existovať bez určitých pravidelných vecí. Je nutné mať vo zvyku navštevovať miesta, kde sa stretávajú kresťania, zvlášť modlitebné stretnutia. Je potrebné mať vo zvyku čítať Božie Slovo a čítať ho pravidelne a v súvislostiach. K pravdivému kresťanskému životu patrí aj zvyk modlenia sa. Keď to ide s naším čítaním
Biblie a modlitbami dolu vodou, nie je to žiadna výhra.
Učme sa od Pána Ježiša! Jeho zvykom bolo chodievať tam, kde boli zhromaždení ľudia okolo Božieho Slova a modlitieb.
Ak sa naučíš pravidelne sa stretávať s Božím ľudom, čítať Bibliu a pravidelne sa modliť, príde do tvojho kresťanského života ovocie!
Nebudeš kresťanom zo zvyku, ale žijúcou dušou!