„Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje.“ (1K 10:23)
Existuje častá otázka, ktorú si kresťania kladú a ktorá môže naznačovať duchovný problém v ich živote: „Môžem byť kresťanom, a pritom…?“ (Doplň.) Inými slovami: „Môže mi určitá vec prejsť a stále môžem byť technicky spasený?“
Namiesto toho by sme sa mali pýtať: „Keďže som kresťan, ako môžem čo najlepšie slúžiť Pánovi? Čo môžem urobiť, aby som duchovne rástol?“
Ak si niekedy premýšľal o tom, čo je pre kresťana v poriadku robiť, zváž nasledovné otázky.
Buduje ma to duchovne? Podporuje vec, ktorú chcem robiť, rast môjho kresťanského charakteru? Niektoré veci v živote ťa môžu strhnúť, pretože ťa odtrhnú od Božieho ľudu alebo otupia tvoj hlad po Božom slove.
Privádza ma to pod Jeho moc? Niektorí kresťania hovoria, že majú slobodu robiť určitú vec, pretože ju zvládnu. Dokážu ju ovládať. Ale neprivádza ich to pod jej moc? Dokážu prežiť deň bez nej? Ak nie, potom to nie je sloboda.
Mám z toho nepokojné svedomie? Môže existovať niečo, z čoho máš nepríjemný pocit, keď to robíš? Jednoducho sa ti to nezdá správne. V Liste Rímskym 14:23 sa píše: „A všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ Každý sme iný. Jeden veriaci môže robiť určitú vec, ale práve tá vec by tebe mohla duchovne uškodiť.
Mohol by to pre niekoho byť kameň úrazu? Možno máš slobodu niečo urobiť, napríklad ísť na istý film alebo pozerať istý televízny program. Ale ak to vadí inému veriacemu, buď na to citlivý. Ako kresťania nežijeme sami pre seba. Ovplyvňujeme ostaných.
Ľudia, ktorí majú záujem nasledovať Ježiša, sa príliš často nechcú vzdať vecí, ktoré by ich brzdili. V kresťanstve však musíme počítať s nákladmi.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast