Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Pretože máme veľkého Veľkňaza, ktorý prenikol nebesá, Ježiša, Syna Božieho, pridŕžajme sa vyznania.“ List Židom 4:14

Môžem sa taký, aký som, považovať za kresťana?

Ten, kto je z pravdy a Božie svetlo osvietilo jeho život a srdce, má blízko k tomu, aby odpovedal nie. Cíti sa odsúdený a obžalovaný pred Bohom, pretože nenapĺňa cieľ ako kresťan. Nepriateľ duše napáda aj také čestné a úprimné duše a šepká im do ucha: Ťažko môžeš byť Božím dieťaťom, pozri sa na seba.

Takéto myšlienky sú nebezpečné. Keď vedú k tomu, že sa človek prestáva považovať za kresťana, ktorý patrí Bohu, je to zlé. Preto sa musíme pozorne sústrediť na to, čo to je a kto je Ten, ktorý nám dáva právo volať sa deťmi Božími.

Existuje pevný základ, ktorého sa môžeme držať. Máme veľkého Veľkňaza, ktorý vystúpil na nebo, Pána Ježiša, Božieho Syna.

Veľkňaz – to znamená, že nás zastupuje pred Bohom. Za čo je považovaný On pred Bohom, za to sme považovaní pred Bohom aj my. Tento veľkňaz za nás a za naše hriechy priniesol obeť a vstúpil do svätyne so svojou vlastnou krvou. Tam pre nás dosiahol večné vykúpenie.

Všetky hriechy, ktoré vidíme a poznáme, a aj tie, ktoré na sebe vôbec nevidíme, všetko, čo bolo prekážkou medzi nami a Bohom, Pán Ježiš odstránil.

To, čo sa nám zdá, že je prekážkou pre nás, nie je prekážkou pre Boha. On sa pozerá na Pána Ježiša a počíta s Jeho dokonaným dielom. To robme aj my.

„V Ňom máme odvahu a prístup s dúfanlivosťou skrze vieru v Neho.“ (Ef 3:12)

Odvaha nespočíva v našich pocitoch, ale vo Veľkňazovi, ktorý pre nás otvoril nebo.

Preto sa ako kresťania môžeme pevne držať svojho vyznania.