„Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní,“ (Ef 4:1)
Nemám veľa spomienok na detstvo, ale jedna mi utkvela v pamäti už dlhší čas. Bol som batoľa a jeden z mojich bratrancov mi ukradol trojkolku. Mojím nedospelým mozgom som usúdil, že ak siahnem prstami do špíc a chytím ich, trojkolka sa zastaví.
Môžete hádať, čo sa stalo. Trojkolka sa nezastavila a ja som mal pocit, že som si zlomil každý prst. Dlho som kričal a plakal.
Určite nemám spomienky na to, kedy som urobil svoje prvé kroky, ale pamätám si, keď obaja moji synovia urobili svoje prvé kroky. Keď sa môj syn Jonathan učil chodiť, toľkokrát spadol, že mal na čele modriny neustále. Padol, modrina sa začala hojiť a potom spadol znova. Mal modriny na modrinách.
Duchovné kráčanie môže byť rovnaké, najmä keď robíme prvé kroky ako noví veriaci. Potkýname sa a padáme, vstávame a potom opäť zakopávame a padáme. To všetko je súčasťou duchovného rastu.
Apoštol Pavol písal veriacim v Efeze o tom, ako duchovne kráčať. Kráčanie hovorí o úsilí a smerovaní s cieľom v mysli. Hovorí o stálom pohybe, pravidelnosti, dôslednosti, aktivite, pohybe a pokroku.
A v Liste Efezským 4:1 Pavol vraví: „Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní.“ Z pôvodného jazyka by sa slovo „hodný“ dalo preložiť ako „vyvažovať váhy“. Možno ho použiť na čokoľvek, čo má zodpovedať niečomu inému. Pavol hovoril, že medzi našou vierou a našou praxou musí byť rovnováha.
Naše učenie a viera by mali ovplyvňovať spôsob, akým žijeme.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast