„… aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou.“ List Rímskym 1:12
Pavol prešiel dlhú cestu duchovného chápania a zrelosti. Kto sa s ním mohol porovnávať? Napriek tomu nielen Pavol mal čo dať. Aj on potreboval svojich priateľov v Ríme. Potrebovali sa navzájom povzbudiť svojou vzájomnou vierou.
A tak je to aj dnes. Mnohí kazatelia potrebujú pomoc. Možno lepšie chápu Božie slovo ako ty. Možno žijú bližšie pri Ježišovi ako ty. Možno ich Ježiš ovplyvňuje viac.
Napriek tomu ťa potrebujú.
Potrebujú, aby si sa za nich prihováral. Potrebujú, aby si ich miloval. Potrebujú sa s tebou rozprávať o živote viery. Potrebujú sa skrze teba stretnúť s Ježišom. Musíš pamätať na to, že kazateľ je bezmocný hriešnik, ktorý sám osebe nemá žiadnu spravodlivosť. Čelí pokušeniam a nebezpečenstvám tak ako ty. Obaja môžete klesať na mysli, tak ako aj túžiť po presadení vlastných názorov.
Navyše satan útočí najviac na tých, ktorým bola zverená úloha kázať alebo majú v zbore vedúcu úlohu. Preto potrebujú pomoc. Môžeš ich povzbudiť poďakovaním za Slovo, ktoré si prijal. Predovšetkým je veľkým posilnením, že je tu niekto, kto človeka obklopuje a podporuje príhovornými modlitbami.
Tiež je nesmierne dôležité, že upriamuješ pozornosť na Ježiša a všetky Božie zasľúbenia, ktoré sú v Ňom. Myseľ služobníka ľahko pohltia mnohé problémy a ťažkosti. Je zjavné aj pokušenie porovnávať súčasnosť s obdobím, keď bola duchovná situácia celkom iná. Vtedy je dobré mať kresťanských priateľov, ktorí môžu potvrdiť, že Ježiš sa nezmenil. Božia moc zasiahnuť sa nezmenšila.
Spolu by sme si mali navzájom pomáhať k vernosti v povolaní, ktoré nám zveril. Musíme preukázať neotrasiteľnú dôveru v Božie slovo. Za každých okolností musíme neustávať a pracovať na tom, aby sme dôverovali Pánovi. Kresťania potrebujú vzájomné povzbudenie v živote a službe, v láske a starostlivosti. Povzbudzujme sa navzájom svojou vzájomnou vierou.