„A spikli sa všetci dovedna, že prijdú bojovať proti Jeruzalemu a že v ňom spôsobia zmätok. Preto sme sa modlili k svojmu Bohu a postavili sme stráž proti nim vo dne i v noci, pretože sme sa ich báli.“ (Neh 4:8-9, Roháčkov preklad)
Niekedy sa stane, že ľudia v mene duchovnosti nie sú ani prinajmenšom duchovní. Povedzme napríklad, že nemáš prácu a preto sa za ňu modlíš. Samozrejme, modlitba je dobrá. Takisto však potrebuješ rozposlať svoj životopis na čo najviac miest a za každé z nich sa modliť.
Potrebujeme rozlišovať, kedy sú na mieste duchovné veci a kedy praktické. Niekedy nám to uniká. Keď sa Nehemiáš rozhodol vybudovať múry Jeruzalema, modlil sa, no zároveň bol aj praktický a pripravoval sa na to. V Nehemiášovi 4:9 čítame: „Preto sme sa modlili svojmu Bohu a postavili sme stráž proti nim vo dne i v noci, pretože sme sa ich báli.“ (Roháčkov preklad)
V Nehemiášovom príbehu pozorujeme, že modlitba a práca idú ruka v ruke. Od Nehemiáša sa môžeme naučiť, ako si prácu naplánovať, a potom ako pracovať na svojom pláne.
Keď Dávid čelil Goliášovi, vyjadril sa nasledovne: „… toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk.“ (1Sam 17:47) Dávid však tiež vložil kameň do praku a vystrelil ho na Goliáša. Kameň trafil Goliáša do čela a Goliáš padol k zemi. Dávid sa modlil a konal.
Nehemiáš a jeho družina sa počas rekončtrukcie múrov Jeruzalema modlili, ale zároveň boli aj praktickí. Podnikli praktické kroky a držali sa ich. Nehemiáš zaviedol systém. Na mieste bola 24-hodinová stráž. V prípade nejakého problému mali zatrúbiť. Nehemiáš nám v 4:18 prezrádza: „Každý mal svoju zbraň poruke. Trubač so mnou ostal, aby spustil poplach.“ (preklad z anglického originálu NLT)
Potrebujeme dokončiť to, do čoho nás Boh povolal. A je potrebné, aby sme to robili horlivo a vytrvalo.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast