„… čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je.“1. Korintským 1:28
Keď premýšľame o apoštoloch, máme sklon klásť ich na piedestál. Vyzerajú ako nadľudské bytosti, ale v skutočnosti to boli obyčajní ľudia ako ty a ja. Robili chyby a Biblia otvorene hovorí o chybách, ktoré urobili. Ale napriek chybám sa stali svätými.
Počul som o učiteľke, ktorá sa spýtala svojej triedy: „Viete mi povedať, kto je to svätec?“ Jedno dievča v triede pomyslelo na farebné vitráže so znázornením apoštolov a spomenulo si, aké nádherné bolo svetlo, ktoré sklom prechádzalo. Tak sa prihlásilo a povedalo: „Svätci sú ľudia, cez ktorých žiari svetlo.“
To, čo povedalo to dievča, je pravda. Ak si kresťan, potom si svätý, nie preto, že si urobil zázrak alebo si bol kanonizovaný. Svätý je jednoducho nasledovník Ježiša Krista.
Toto musíme pochopiť. Apoštoli neboli dokonalí ľudia. Robili chyby. Hádali sa a mali problémy. Napriek tomu mali vplyv na svet.
Apoštoli boli obyčajní ľudia, ale Boh cez nich robil neobyčajné veci. Ich veľkosť nespočívala v tom, kým boli, ale v tom, že boli Božím vlastníctvom.
Pavol napísal: „… ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil.“ (1K 1:27)
Preklad The message to vyjadruje takto: „Nie je to jasné, že Boh si naschvál vyberá mužov a ženy, ktorých kultúra prehliada, vykorisťuje a potupuje, vyberá si týchto „ničov“, aby odhalil prázdnu pretvárku tých, čo sú „niekto“.“ (preklad z angl. orig.)
Aké pravdivé. Zdá sa, že Boh zíde z cesty, aby si vybral tých, ktorých by sme nečakali, aby išli na nečakané miesta a konali nečakané veci.