„Tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň ako na sviecu, ktorá svieti v tme, dokiaľ nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach.“ Druhý list apoštola Petra 1:19
Vo veršoch, ktoré predchádzali tomuto, Peter povedal, ako on, Jakub a Ján videli Pána Ježiša premeneného na svätej hore. Tam počuli aj samotného Boha, ako im svedčil o Pánovi Ježišovi, že je Božím Synom a že majú poslúchať Jeho.
Na základe toho hovorí, že tým pevnejšie je prorocké slovo, ktoré máme. Máme Božie svedectvo o Jeho Synovi. Toto svedectvo hovorí, že ten, kto má Syna, má život. Rozpráva tiež o tom, že taký človek bude zahrnutý do Božieho kráľovstva, keď Pán Ježiš príde opäť na túto zem.
Je potrebné zobrať si toto svedectvo k srdcu!
Tak, ako si so sebou berie človek lampu do tmavej izby, tak si ten, kto nemá svetlo v srdci a nepozná Pána Ježiša, má zobrať slovo o Ježišovi k sebe. Slovo o Ježišovi má vojsť práve tam, kde je tma. Toho sa človek musí držať, až kým sa neobjaví svetlo v jeho srdci.
Slovo o Pánovi Ježišovi prináša ranné svetlo do tmavého srdca. Nepomáha čakať na zážitky. V každom rozpoložení, v ktorom sa človek nachádza, vo všetkej bezmocnosti, vo všetkom, čo sa zdá nemožné, je nutné pozerať sa na Božie svedectvo o tom, že nám dáva nezaslúžene a zadarmo večný život, a že tento život je v osobe Ježiša Krista. Je nutné venovať tomu pozornosť, až kým sa nezačne rozjasňovať. Pretože len tieto prorocké slová prinášajú svetlo do srdca.
V tomto slove máme tiež nádej, že budeme s Pánom Ježišom, keď opäť príde.
Brieždenie oznamuje, že príde slnko. Zasľúbenia, ktoré nám dal Boh o Pánovi Ježišovi, oznamujú Jeho príchod.
Tak, ako s istotou prijímame tieto prorocké slová, o nás je aj zasľúbenie, že Pán Ježiš príde, aby si nás zobral k sebe.
Tieto verše sú napísané na povzbudenie pre bezmocných kresťanov!