Akože, to čo Peter Sagan predvádza na Tour de France, to je fakt sila. Normálne som sa začal zaujímať o cyklistiku, pokiaľ môžem pozerám prenosy, a keď je 10 km do cieľa, srdce mi zrazu udiera oveľa rýchlejšie.

Keď 150m pred cieľom nastúpi a prešprintuje všetkých, čo mu stoja v ceste, vyzerá to veeeľmi jednoducho. Niekedy mám pocit, že tí ostatní si zabudli prehodiť prevod. Alebo nemajú v zálohe to turbo, čo on má.

To, že to ale jednoducho vyzerá ešte neznamená, že to aj jednoduché je. Myslím, že nemám ani najmenšiu potuchu o tom, koľko driny, sebazapierania a sebadisciplíny je za tým všetkým. (Samozrejme, ešte je tam aj tých 5% talentu.)

A tak som nad tým začal trocha premýšľať. Koľko je jeden človek ochotný obetovať kvôli tomu, aby bol najlepší cyklista na svete.

Je skvelé, keď sa našim darí. Ale keď vidím, čo všetko sú ochotní obetovať pre úspech a pozriem sa na seba alebo na iných kresťanov, čo všetko sme ochotní obetovať pre Božie kráľovstvo, cítim sa zahanbený.

Títo ľudia „zasvätia“ svoje životy cyklistike – ale po niekoľkých rokoch si už ani na pre nás „legendárneho“ Armstronga asi nikto nespomenie. Sú ochotní obetovať všetko, drieť ako kone, jesť len ryžu a cestoviny, bicyklovať s natrhnutou obličkou a slezinou ešte 10km po páde, a neviem čo ešte.

Každý z nás preteká na trati s názvom život. Ježiš, mi dal istotu – že keď zomriem, budem s Ním v Jeho kráľovstve. Je to viac než isté. Ako hovorí Pavol, už mi je pripravený veniec spravodlivosti, kt. mi Pán dá v onen deň, nielen mne, ale všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie. Keď ide o večnosť, nemali by sme byť ešte horlivejší ako cyklisti na Tour de France? Nemali by sme byť ochotnejší sa vzdávať vecí, pohodlia, peňazí času pred telkou či facebookom, a robiť všetko pre nášho Kráľa?

Aký je ten tvoj cieľ? Aká je tvoja odmena? Chceš byť najlepší šprintér tu na zemi, alebo v nebi?

Môj cieľ nie je zaslúžiť si spasenie. To mi už Pán Ježiš dal zadarmo. Môj cieľ je priniesť mu čo najviac slávy keď budem v cieli.

Mimochodom. Teším sa na ďalšie etapy Tour de France. Minimálne preto, že mi to vždy pripomenie pre Koho pretekám ja.