Blogy

Zistil som, že je veľmi prospešné ráno rozmýšľať nad troma vecami za, ktoré som vďačný.

Môj rozum to vytrhuje z jeho prirodzeného nastavenia, pozerať na veci skepticky a učí ho to vyhľadávať pozitívne vzory v udalostiach života.

Dnes som vďačný za to, že sa po týždni boľavého chrbta dokážem zohnúť a nasadiť si ponožky, za štipku soli v káve a ochotných priateľov.

V srdci spievajte a oslavujte Pána, za všetko ustavične vzdávajte vďaky Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.

Je to ako boj so samým sebou. Boj o disciplínu sadnúť si a začať. Boj s vnútorným hlasom, ktorý hovorí, že je to nanič. Boj s vedomím, že 9 krát z 10 pokusov má pravdu. Boj o myšlienku. Boj o to ako ju vyjadriť. Boj s túžbou pozrieť či niečo nie je nové na facebooku.

Písanie je o porážkach. O veciach čo nikdy nenapíšem. O myšlienkach s ktorými sa nikdy nepodelím.

Ale čo je alternatívou? Ležať na posteli? Pozerať telku alebo zabíjať čas na internete?

Vždy je jednoduchšie niečo nespraviť ako spraviť. Ale aj porážka je radostnejšia ako vyhnúť sa boju. Tvoj boj možno nie je písanie, možno máš iný boj.

Ak by Boh nechcel aby sme bojovali nepovedal by nám, že si máme obliecť Jeho výzbroj.