V obci Kľušov na ceste z Prešova do Bardejova je na cintoríne budova. Bežne sa tieto budovy nazývajú dom smútku. Ale na tejto budove je veľkým písmom, od cesty to zreteľne vidno, napísané DOM NÁDEJE. Budova je označená nie ako dom smútku, ale ako dom nádeje. Zaujalo ma to.
Ešte dlho po tom ako som prešiel dedinou, som premýšľal nad touto budovou, ktorú som zazrel len na pár krátkych okamihov. Neviem, kto to vymyslel, ani prečo. Miesto poslednej rozlúčky s blízkym človekom ako miesto nádeje? Je to značne kontroverzný názov. Bol som počas svojej praxe pri nejednej pohrebnej rozlúčke. Niekedy to bola skutočne chvíľa zúfalstva. Vtedy bolo pre mňa veľkou výzvou priniesť do situácie plnej čiernych mračien svetlý lúč nádeje.
Názov dom smútku nie je kontroverzný. Bez ohľadu na to, či som kresťan, moslim, ateista, agnostik, všetci sa dokážeme zhodnúť na tom, že je to miesto smútku. Možno smútime rôznym spôsobom a z rôznych dôvodov, ale tento názov je primeraný, neutrálny a všezahrňujúci. Nazvať toto miesto ako dom nádeje sa môže javiť aj ako provokácia! Predsa nie pre každého je to miesto nádeje?! A je vôbec namieste takto ostentatívne hovoriť o nádeji tam, kde ľudia prežívajú naplno svoje najhlbšie straty?
Predpokladám, že človeka, ktorý s tým nápadom prišiel, viedli tie najlepšie pohnútky. Ako kresťan by som bol dokonca vďačný za toto pripomenutie vo chvíli, kedy má človek tendenciu podľahnúť svojim ťaživým myšlienkam.
Kedysi bolo vidieť na cintorínoch nápisy „memento mori“, pamätaj na smrť. Inými slovami, ži tak, aby si bol pripravený odísť. Táto pravda stále platí. Potrebujeme však aj pripomenutie „memento spem“, pamätaj na nádej. Miesto posledného odpočinku, miesto, kde sa lúčime so svojimi blízkymi, je určite miestom smútku, lebo nám naši blízki chýbajú. Ale ako veriaci ľudia vieme, že nie je len miestom smútku, je to aj miesto nádeje. Lúčime sa v nádeji, nie v zúfalstve. V smútku áno, ale nie v zúfalstve.
Aj takáto budova na cintoríne môže byť viditeľným a zreteľným svedkom… Aj keď nie pre každého je to miesto nádeje, pre každého je to pozvanie k nádeji. Môže to človeka zastaviť, aby si položil otázku: Prečo nádej? Aká nádej? Na čom sa zakladá táto nádej?
Tieto myšlienky ma viedli k tomu, aby som sa pozrel do Biblie, čo hovorí o nádeji. V čom teda spočíva nádej kresťana?
Slovo nádej sa vyskytuje v Biblii v rôznom kontexte viac ako 100x.
Miesto, na ktoré chcem poukázať, je v Prvom liste apoštola Pavla do Tesaloník: „Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli… a budeme tak navždy s Pánom. Potešujte sa navzájom týmito slovami.“ (1. Tes 4:13-18)
Pavel sa tu venuje presne takej situácii, v akej sme pri rozlúčke s našimi blízkymi. Nehovorí o tom, že kresťania nemajú smútiť. Len upozorňuje, že nemusíme smútiť ako ľudia bez nádeje, pretože my nádej máme. A tá nádej spočíva vo vzkriesení Pána Ježiša Krista – ako On zomrel a bol vzkriesený, tak aj my očakávame po smrti svoje vzkriesenie. Už toto samo o sebe by mohlo byť veľkou nádejou, ale Pavel pokračuje ďalej poukazom na to, čo bude potom – budeme tak navždy s Pánom (Ježišom).
Našou nádejou nie je len to, že sa opätovne uvidíme so svojimi blízkymi, ale so svojim Pánom – Ježišom Kristom. Pre nekresťana toto asi nedáva zmysel. Prečo by malo byť stretnutie s Kristom zdrojom nádeje, útechy, radosti…? Ale pre kresťana je to stretnutie so Záchrancom (Spasiteľom), priateľom, ktorý položil za mňa svoj život… Nie je to chvíľa strachu (pred súdom), pretože On ma už omilostil. Je to chvíľa, kedy Mu budem môcť tvárou v tvár poďakovať za Jeho lásku a záujem o môj život, hoci som Mu k tomu nedal žiaden pádny dôvod a vôbec som si to nezaslúžil.
Je viacero miest, kde Pavel píše o nádeji na večný život, ktorú máme v Pánovi Ježišovi (napr. 1.Tes 5:8; 1Tim 1:1; Tit 1:2; Ef 1:12). Píše tiež, že bez Krista sme boli nielen bez Boha ale aj bez nádeje (Ef 2:12). A v podobnom duchu píše aj apoštol Peter (1Pt 1:3), že sme sa znovu narodili pre živú nádej.
Ak máš záujem, môžeš si tieto a ďalšie texty o nádeji v Biblii vyhľadať a premýšľať nad nimi.
Na zamyslenie:
1. Si človekom nádeje alebo zúfalstva?
2. Pozeráš do budúcnosti s nádejou alebo s obavami? Prečo? Na čom stojí tvoja nádej? Prečo ťa premáhajú obavy a neistota?
3. Ako sa môžeš stať viac človekom nádeje?
Pár tipov:
1. Premýšľaj nad slovami apoštola Pavla 1. Tes 4:13-18. Je pre teba smrť a vzkriesenie Ježiša Krista dostatočným základom do budúcnosti? Prečo áno? Prečo nie?
2. Je niečo, čo by si mal zmeniť, aby si bol človekom nádeje?
3. Potrebuješ vyznať Bohu svoj hriech? Potrebuješ sa spoľahnúť na Jeho milosť? Potrebuješ viac veriť, že to, čo podstúpil pre teba a namiesto teba Pán Ježiš, je úplne postačujúce pre večný život?
Môj starší článok o nádeji si môžeš prečítať na chcemviac.com TU.
