„A pre ich neveru neurobil tam mnoho divov.“ (Mt 13:58)
Je pre mňa zaujímavé, že Ježiš vo svojom rodnom meste Nazarete kvôli nevere neurobil žiaden zázrak. „Keď prišiel do svojej otčiny, učil v ich synagóge, tak že sa veľmi čudovali a hovorili: Odkiaľ je u Neho taká múdrosť a divy? Či nie je synom toho tesára? Či sa Mu matka nevolá Mária a bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda? A či Jeho sestry nežijú všetky medzi nami? Odkiaľ teda má všetko toto?“ (Mt 13:54-56) Inými slovami: „Ježiša poznáme odmalička. Zvykol pracovať v tesárskej dielni svojho otca. Takže on je Mesiáš? No nie. Neveríme tomu.“ Biblia nám vraví, že sa tam neudiali žiadne zázraky.
List Židom 11:6 nás napomína: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“
Biblia hovorí príbeh o žene, ktorá trpela na krvotok. Všetky svoje peniaze minula na lekárov, no zbytočne. Verila, že keby sa len dotkla Ježišovho rúcha, uzdravil by ju. Preto keď Ježiš prechádzal mestom, načiahla sa cez dav a dotkla sa lemu Jeho rúcha. Ježiš sa zastavil, dav sa rozostúpil a ona tam stála.
Chcel Ježiš túto ženu pokarhať? Nie, chcel ju pochváliť. „On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (L 8:48)
Žena svoju vieru praktizovala. My musíme robiť to isté. Ľudia vravia veci ako: „Mne sa to nikdy nestane“ alebo „Boh by to nikdy neurobil.“ Pravdepodobne by to neurobil. No potom niekto iný môže povedať: „Modlím sa za to. Pýtam sa na to Pána.“ Tu vstupuje viera. Bez viery nie je možné páčiť sa Bohu.