„Ale vy, milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom. Udržujte sa v láske Božej a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista na večný život.“ (Jud 1:20-21)
Zdá sa mi, že mnohí považujú vieru za pekné veľké auto. Ľudia si ho kúpia a potom k nemu dokúpia vybavenie. Vylepšia ním vozidlo. Menšie kolesá zamenia za obrovské, zaobstarajú si veľký navijak na prednú časť a napokon pridajú obrovské svetlá. A keď sa ženú za tebou, vo svojom spätnom zrkadle môžeš vidieť akurát ich podvozok.
Možno vedľa teba zastavia na čerpacej stanici a ty s nimi nadviažeš rozhovor počas toho, kým tankuješ benzín.
„Máte super fáro,“ povieš. „Jazdíte na ňom často?“
„Čo? Robíte si zo mňa srandu? Viete, koľko ma to stálo? Neexistuje, že by som túto štvorkolku zobral do špiny. Som na ceste do autoumyvárne.“
V určitom smere je to všetko len naoko. Niektorí ľudia takto žijú vieru. Radi o nej rozprávajú, no nepoužívajú ju.
Júda nás učí: „Ale vy milovaní, vzdelávajte sa vo svojej najsvätejšej viere a modlite sa v Duchu Svätom.“ (v. 20) Prezrádza nám, že viera koná. Je činná. Júda vraví: „Modlite sa. Vzdelávajte sa. Udržujte sa.“ Inými slovami, konajte svojou vierou. Nezanedbávajte ju.
Viera sa vo veľkej miere podobá svalu. Čím viac sval používaš, tým silnejší sa stáva. Ak však svoje svaly zanedbávaš, nevybudujú sa. A ak ich budeš zanedbávať pridlho, môžu dokonca zakrpatieť.
Viera nežije v teoretickej ríši, ale v aktívnom svete. Preto svoju vieru používajme. Praktizujme ju. A potom sledujme, čo Boh dokáže.