„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.“ Druhý list apoštola Pavla Korintským 1:3-4
Potešiť, to neznamená len povedať pekné a dobré slová, ale pomôcť v núdzi.
Boh o sebe hovorí, že On je Bohom každého potešenia. On pomáha v každej núdzi a potrebe tým, ktorí v Neho veria.
Súženie, to je všetko, čo robí cestu kresťana tesnou a ťažkou. Je to vyjadrenie všetkých druhov utrpenia, ťažkostí, chorôb, smútku a iných potrieb. Boh svojich veriacich od týchto súžení neoslobodzuje. Ale keď sme v súžení, prichádza k nám blízko. Zjavuje sa nám. Dostávame niečo nevypovedateľné a nevysvetliteľné, čo nás teší uprostred všetkého súženia a zároveň nás z neho vyslobodzuje. Súženie vedie k vytrvalosti. (R 5:3) Znamená to, že vedie k mysli, ktorá poznáva, že Božie zasľúbenia platia a sú tým, za čo sa vydávajú.
Vďaka takýmto skúsenostiam sme schopní pomôcť iným, ktorí sú v núdzi.
Ten, kto sám nič neskúsil, nevie pochopiť iných. Nedokáže potešiť tých, ktorí sú v núdzi. Môže povedať dobre mienené slová a vyjadriť svoj súcit a porozumenie, ale potešiť ich a pomôcť im, to nevie. Ale ten, kto sám prijal pomoc v súžení, ten to dokáže. Môže potešovať tých, ktorí sú v mnohom súžení. Môže im ponúknuť to, čo sám prijal od Boha. Čo pomohlo jemu, pomáha aj tým, ktorým to odovzdáva.
Rozumie súženiu iných, lebo ho poznal sám na sebe. Toto vidia tí, ktorí sú v núdzi. Keď sa človek nachádza v zlom stave, je obrovským oslobodením stretnúť niekoho, kto mu rozumie. Vtedy nachádza človek novú odvahu. Jeho myseľ a srdce sa zameriava na Pána Ježiša. Na súženie zasvieti svetlo od Boha a prichádza potešenie. Keď sa kresťan pozerá späť, hovorí: Vo všetkom mojom súžení nebolo súženia! (Iz 63:9)