Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Chváľte sa Jeho svätým menom!“ Prvá kniha kronická 16:10

Chváliť sa Božím menom je to isté, ako chváliť sa Bohom samotným. Meno a osoba sú v Božom Slove považované za to isté. Keď mal Boží Syn vstúpiť na túto zem, v nebi bolo rozhodnuté, ako sa bude volať: „… a dáš mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ (Mt 1:21) „Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel bol pomenoval prv, než sa počalo v živote.“ (L 2:21)

Meno Ježiš je v podstate zložené z dvoch slov: Boh a spása. Presne znamená: Ten, koho Boh používa na spasenie. Mal sa teda volať Ježiš, pretože On je Ježiš. On je tým, ako sa volá. Toto meno nám dal Boh. V tomto mene je zvestované pokánie a odpustenie hriechov všetkým národom. (L 24,47) V tomto mene spočíva právo – splnomocnenie, ktoré má pre nás Boh. Splnomocnenie znamená, že môžeme používať všetko, na čo má právo druhá osoba, ktorá nám na to dala plnú moc. Ježišovo meno znamená, že môžeme požívať všetky výhody, na ktoré má právo Boží Syn. „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ (J 1:12) V týchto slovách je jasne napísané, že prijať Pána Ježiša je to isté, ako veriť v Jeho meno.

A ten, kto verí v Jeho meno, má Ježišovo synovské právo u Boha so všetkým, čo k tomu patrí. A to nie sú maličkosti! Sme dedičia Boží a spoludedičia Božieho Syna. Ježišova svätosť je naša svätosť. Ježišova spravodlivosť je naša spravodlivosť. Ježišov prístup k Otcovi je naším prístupom k Otcovi. A takto by sme mohli pokračovať.

Toto sme dostali, aby sme sa tým mohli chváliť! Chváľme sa Jeho menom a používajme meno Pána Ježiša, keď prichádzame v modlitbe k nášmu nebeskému Otcovi.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.